Vo štvrtok (19. 2.) sa vo Washingtone koná prvé zasadanie Rady mieru – organizácie, ktorá má byť alternatívou OSN a ktorej predsedá americký prezident Donald Trump.
Účasť prisľúbilo približne 20 krajín. Európske veľmoci vrátane vedenia inštitúcií Európskej únie a Vatikánu pozvánku odmietli.
Americkej Rade mieru sa vo vysielaní Rádia Slovensko venoval redaktor STVR Viliam Hauzer:
S organizáciou sa spája mnoho kontroverzií. Jednu z nich vyvoláva už len samotný fakt, že organizáciu založil Donald Trump, ktorý je známy nevyspytateľnosťou v domácej aj zahraničnej politike.
Biely dom postupne oslovoval krajiny, aby sa pripojili. Spolu ich bolo 60. Pozvánku akceptovalo napokon 20 z nich. Nie je to však zadarmo. Trvalé členstvo stojí miliardu dolárov, no nie je isté, či už niektorý štát zaplatil.
Prezident Donald Trump je doživotným predsedom rady a má právo vetovať všetky jej rozhodnutia alebo vylúčiť jednotlivých členov. Za takýchto podmienok a navyše, keď sám americký prezident tvrdí, že má ísť o alternatívu k organizáciám, ako je napríklad OSN, mnohí lídri jednoducho pozvánku neprijali alebo sa zúčastňujú ako pozorovatelia. Tak to urobilo aj Slovensko.
Orbán je už vo Washingtone
Pozvánku dostalo aj Maďarsko a prijalo ju. Tamojší premiér Viktor Orbán je už vo Washingtone. Jeho hlavným argumentom, prečo sa pripojil, je, že podľa neho veľké medzinárodné organizácie, ktorých úlohou bolo zabezpečiť mier, v posledných desaťročiach zlyhali. Maďarsko je v Rade mieru jediným členským štátom Európskej únie.
Predmetom rokovaní Rady mieru je v prvom rade riešenie konfliktu v pásme Gazy. Trump už oznámil, že členské štáty prisľúbili finančnú pomoc vo výške päť miliárd dolárov na obnovu. Tiež sa zaviazali vyslať tisíce vojakov v rámci medzinárodných stabilizačných síl na udržanie bezpečnosti a mieru v pásme Gazy.
Primárnym cieľom Rady je teda nateraz obnova Gazy. Šéf Bieleho domu sa však netají, že po Gaze budú na programe riešenia ďalších konfliktov. Podrobnosti však nepoznáme.
