Mladí ľudia si podľa prieskumu Rady mládeže Slovenska dokážu v online priestore lepšie uvedomovať riziká, než sa často predpokladá, uviedla v relácii Správy :24 výskumníčka Ema Brunovská.
„Mladí ľudia nie sú úplne pasívnymi konzumentmi algoritmov, ako si možno mnohí môžeme myslieť,“ uviedla Brunovská s tým, že respondenti v prieskume pomenúvali nielen obsah, ktorý sledujú, ale aj jeho dopad na seba.
Prieskum bol súčasťou dvojročného výskumného projektu zameraného na správanie mladých na sociálnych sieťach. „Projekt sa nazýva Spolu pre zdravé médiá,“ vysvetlila. Výskum realizovala agentúra Focus na vzorke tisíc respondentov. „Považujeme to teda za reprezentatívny prieskum,“ dodala.
Jednou z kľúčových otázok bol vplyv radikálneho obsahu. „Až 77 percent mladých ľudí si myslí, že ich veľmi nemôže radikálny obsah ovplyvniť,“ uviedla Brunovská. Zároveň však upozornila, že dáta neumožňujú jednoznačne určiť, či ide o reálnu odolnosť alebo len subjektívny pocit istoty.
Výskum sa zameral aj na reakcie mladých na radikálne príspevky. Podľa Brunovskej mladí skôr volia ochranné mechanizmy než šírenie obsahu. „Prvá reakcia na tento obsah je, že ho nahlasujú, že ho mažú a že ho neposielajú ďalej,“ uviedla.
Politika aj konšpiračné teórie
V prípade toxického obsahu mladí najčastejšie narážajú na politické diskusie a konšpiračné teórie. Objavuje sa však aj nenávistný jazyk voči menšinám. „Celkom nám tam vyskočila veľká miera, čo sa týka nenávisti voči LGBTI+ komunite ako takej,“ povedala Brunovská.
Výsledky zároveň potvrdzujú dlhodobú nedôveru mladých k štátu a politikom. „Nedôvera je tu naozaj veľmi vysoká,“ skonštatovala. Aj preto mladí podľa nej nevnímajú zákaz sociálnych sietí ako riešenie. „My si myslíme, že zákaz sa nerovná ochrana, takto to budú vnímať aj mladí,“ uviedla.
Uviedla tiež, že mladí ľudia, ktorí sú doteraz aktívni na Instagrame, by po zákaze sociálnych sietí prešli na používanie SMS správ. „Mladý človek prejde na inú sociálnu sieť, ktorá bude neregulovaná, kde sa nedostanem, nebudem vidieť, čo sa tam reálne deje a nebudeme jej vedieť moderovať obsah,“ varovala.
Vzdelávanie o bezpečnosti
Za problematické považuje Rada mládeže Slovenska aj zistenie, že viac než polovica mladých sa v škole nikdy neučila o bezpečnosti na internete. „Je to až 57 percent, ktorí nám potvrdili, že sa vôbec nikdy neučili o sociálnych sieťach alebo o bezpečnosti,“ uviedla Brunovská.
Podľa jej názoru by práve povinné vzdelávanie o bezpečnosti na internete v školách mohlo byť cestou k tomu, ako túto štatistiku napraviť.
Mladí by podľa výskumu uprednostnili iný prístup než reštrikcie. „Mladí žiadajú o reguláciu, ale nie zo strany štátu, nie zo strany zákazov, ale zo strany samotných sociálnych sietí,“ dodala.
Uviedla tiež, že prípadný zákaz sociálnych sietí by mal široký dosah na životy mladých ľudí. „Sociálne siete sú neoddeliteľnou súčasťou ich života. Slúžia nielen na konzumáciu video obsahu, ale zároveň aj na komunikáciu, na preposielanie rôznych študijných materiálov a podobne,“ pripomenula Brunovská.
Rada mládeže Slovenska chce na základe zistení pripraviť politické odporúčania zamerané na ochranu a vzdelávanie mladých v online priestore. „Budeme prinášať priamo politické odporúčanie na základe týchto dát,“ uzavrela Brunovská.
