Slovenská biatlonistka Paulína Bátovská Fialková neľutuje svoje rozhodnutie ukončiť športovú kariéru napriek tomu, že vo svojich posledných pretekoch dokázala, že sa stále môže porovnávať so svetovou špičkou.
Ako vyhlásila, chcela sa rozlúčiť na vrchole, čo dokázala siedmym miestom v nedeľňajších (21. 3.) pretekoch s hromadným štartom v Osle, po ktorých jej rodina, kolegovia a realizačný tím pripravili dojemnú rozlúčku.
Teraz sa chce venovať najmä svojej rodine a dcérke, ale vyhlásila, že z biatlonu neodchádza úplne. V akej úlohe by mohla pokračovať pri slovenskom tíme však neprezradila.
O konci uvažovala dlhšie
Bátovská Fialková uvažovala o konci kariéry posledné dva roky a rozhodla sa pred touto sezónou, ktorá sa skončila práve v nedeľu v Nórsku. „V podstate to vo mne zrelo celé dva roky, odkedy som sa vrátila po materskej dovolenke. Myslím si, že už pred začiatkom prípravy na túto sezónu to bolo vo mne rozhodnuté, že bude moja posledná. Ale nechcela som nič dopredu vyhlasovať, veď názory sa môžu aj zmeniť. Ten môj sa však nezmenil,“ uviedla po návrate na Slovensko.
V posledných pretekoch absolvovala iba jeden trestný okruh a do cieľa prišla s len 33-sekundovou stratou na víťaznú Talianku Lisu Vittozziovú: „Túžila som skončiť na vrchole. Nechcela som skončiť niekde v poli zdolaných, ale naozaj som chcela byť ešte konkurencieschopná a rozlúčiť sa štýlovo, ako sa mi včera aj podarilo v Top 10 na svete, takže som spokojná.“
Chýbajúca medaila z veľkého podujatia
Kariéru vo Svetovom pohári odštartovala v roku 2012 ako dvadsaťročná a počas nej dokázala vybojovať viacero skvelých umiestnení. Dokopy jedenásťkrát sa postavila na pódium v SP, štyrikrát sa umiestnila na druhej priečke – naposledy v roku 2020 v nemeckom Ruhpoldingu v stíhacích pretekoch na 10 km.
V sezóne 2025/26 stála na pódiu raz, keď finišovala na treťom mieste v individuálnych pretekoch vo fínskom Kontiolahti. „Tých krásnych spomienok je určite veľa, ale keď nehovoríme len o výsledkoch, tak musím vypichnúť všetky tie priateľstva, ktoré vznikli v športe a všetko to, čo som zažila, čo som precestovala, čo som sa naučila, nielen o športe, ale aj o sebe. Naozaj mi to všetko bude chýbať, ale verím, že ďalšie krásne veci prídu,“ uviedla.
Najviac ju mrzí, že sa nikdy nedostala na pódium na majstrovstvách sveta alebo zimných olympijských hrách. „Nepodarilo sa mi naplniť všetky moje ambície. Mrzí ma, že som nepriniesla medailu z vrcholného podujatia. Priniesla som piate miesto z olympiády, priniesla som piate miesto z majstrovstiev sveta. Vždy to bolo o chlp, vždy som na to mala, ale proste sa to nepodarilo. Asi mi to nebolo súdené… Ale aj tak som rada a vďačná za kariéru, ktorú som mala. Povedala by som, že v rámci slovenského športu je nadštandardná,“ zbilancovala.
Pri biatlone ostane
V najbližších týždňoch sa bude venovať rodine a oddychu. „Naozaj si potrebujem oddýchnuť. Mali sme náročný program, tento posledný trimester bol fakt nabitý a bolo to ťažké, takže myslím si, že mám toho dosť, rovnako ako všetci ostatní športovci. Takže najskôr si oddýchnem a potom uvidím, do čoho sa pustím ako prvého. Určite by som chcela zostať pri biatlone, chcem byť nablízku, myslím si, že mám bohaté skúsenosti a že mám čo odovzdať. Budem rada, ak slovenský biatlon bude mať záujem o tieto moje skúsenosti,“ prezradila.
Rozhodnutie skončiť ju nemrzí, no vie, že prídu chvíle, keď si povie, že by chcela opäť stáť na štarte: „Myslím si, že to zvládnem, že mám okolo seba rodinu a podporu od ľudí, ktorí ma majú radi a ktorých mám rada ja. Že mi pomôžu tento prechod nejak prekonať. Tréner mi včera pred poslednými pretekmi hovoril, že tá kríza príde prvýkrát po troch mesiacoch a potom tak po štyroch rokoch. Tak sa ma skúste opýtať o tri mesiace, ako sa mám, že či sa nechcem vrátiť. Ale teraz vtipkujem. Je čas na rodinu. Myslím si, že si to zaslúži za to, ako mi pomohla a za to, že ma vlastne podporila a pustila do tohto Svetového pohára ešte na dva roky. Teraz si zaslúži, aby som tu bola ja pre ňu a trávila s členmi rodiny všetok svoj čas.“
Bátovskú Fialkovú prišli na záverečné preteky kariéry podporiť okrem rodiny aj priatelia a kolegovia, ktorí jej pripravili dojemnú rozlúčku priamo na trati. „Určite som spokojná, zimomriavky mám ešte teraz, keď si na to spomeniem. Bolo to skvelé, bolo to emotívne a doteraz sa mi tlačia slzy do očí. Nikdy na to nezabudnem. A ďakujem. Chcem sa poďakovať tímu, ktorý mi tú rozlúčku pripravil aj mojej rodine,“ povedala.
Nájsť jej nástupcov bude chvíľu trvať
Bátovská Fialková verí, že slovenskému biatlonu sa bude dariť aj bez nej a aj mladí pretekári postupne začnú nosiť podobné výsledky ako ona.
„Budem im držať palce. Samozrejme vieme, že teraz bude nejaký čas trvať, kým sa niekto ešte dostane na podobnú výkonnosť, akú som mala posledných pár rokov ja, ale verím, že to príde. Veď biatlon má k tomu skvele našliapnuté. Netreba zaspať na vavrínoch, treba na tom pracovať. To, že niekto donesie juniorské a mládežnícke medaily, ešte nezaručuje úspech vo Svetovom pohári. Naozaj tam je ešte obrovský kus práce a to je to, na čo sa teraz musí slovenský biatlon zamerať, aby sme z tých mládežníckych kovov dokázali v budúcnosti vyťažiť medaily vo Svetovom pohári,“ uviedla Bátovská Fialková.
Štartové číslo zo svojich posledných pretekov venuje do zbierky Slovenského olympijského a športového múzea v Bratislave: „Bude to pre mňa česť, že číslo z mojich posledných pretekov kariéry bude práve tu.“
