Bez elektriny, mobilného signálu a pod hrozbou dronových útokov. Aj takto vyzerá život na Ukrajine. Niektoré obce po ruských útokoch takmer zanikli. Život sa do nich vracia aj vďaka slovenskej pomoci.
Z Charkova vyrážame smerom na juhovýchod. Oblohu nad nami čoskoro nahradia protidronové siete. Civilné autá už na ceste nestretávame. Občas sa míňame s vojenskou technikou.
Dorazili sme do dedinky Komyšuvacha, ktorá sa nachádza južne od mesta Izjum. Od roku 2022 nemajú elektrinu, mobilný signál a teda ani internet.
Pomoc najprv prinášame pánovi Viktorovi. Býva hneď pri hlavnej ceste. „Vidíte, prežívame. Elektrina tak skoro nebude. Ale tu hneď pri nás natiahli také siete, aby drony neútočili na autá. Lietajú hore-dole. Ono, motor majú, ale vodiča nie,“ opísal pán Viktor.
Na dvore u zlatého deduška, ako ho všetci volajú, sa dokonca nachádza raketa. „Raketa si musela počkať štyridsať rokov a tak priletela. Vyrobili ju v sedemdesiatych rokoch, je to na nej napísané,“ prezradil.
Situáciu priamo v Charkovskej oblasti na Ukrajine monitoroval v Správach redaktor STVR Ondrej Behún:
Dopriať ľuďom, čo potrebujú
Neďaleko býva pani Halina. Aj jej už prakticky od začiatku vojny pomáha Katka Pajerská zo Spišskej katolíckej charity. Týmto ľuďom sa snaží dopriať všetko, čo potrebujú.
„Nám by sa s dedom zišlo trošku benzínu. Zamietli nám dôchodok, žijeme vo vojnovom čase, naše dokumenty sa stratili v archívoch,“ uviedla pani Halina.
Katka týchto ľudí našla úplnou náhodou. „Boli sme odniesť pomoc do nemocnice. Oni povedali, že toto tu je vymreté, že tu nikto nebýva. No ale ako sme sa vracali, to bol sneh, tma, som zbadala také malé svetielko a sme tam našli ľudí. To bol akumulátor z auta, na ňom boli dva drôtiky a jedna žiarovečka, tak sme ich našli,“ povedala pracovníčka Spišskej katolíckej charity Katka Pajerská.
Presunuli sme sa do susednej obce Topoľske, v ktorej pred vojnou bolo obývaných 40 domov. Dnes sú obývané len štyri.
„Pre nich je dôležité to, že za nimi človek znova a znova príde a že stoja za to, že aj keď je to ďaleko, nie je to mesto, že niekto za nimi príde, trošku im venuje čas a pozornosť,“ dodala Pajerská.
