Na hlavný obsah

Boje na Blízkom východe majú aj ekologické dôsledky. Útoky na iránsku ropnú infraštruktúru zvyšujú emisie

USA a Izrael zasiahli viaceré iránske jadrové zariadenia.

Hasiči zasahujú po leteckom útoku iránskej armády na izraelské mesto Cholon.
Hasiči zasahujú po leteckom útoku iránskej armády na izraelské mesto Cholon. Foto: TASR/AP Photo/Ohad Zwigenberg

Konflikt na Blízkom východe má negatívny vplyv aj na životné prostredie. Spojené štáty a Izrael od začiatku bojov zasiahli viaceré iránske jadrové zariadenia. Čoraz viac útočia aj na ropnú infraštruktúru. Do ovzdušia tak uniká množstvo emisií skleníkových plynov. Podobný efekt majú aj útoky Iránu, napríklad na tankery.

„Potvrdzujeme, že v iránskych jadrových zariadeniach v Natanze a Isfaháne došlo k útokom a vznikli tam určité škody,“ informoval 3. marca riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi.

„Izrael zaútočil na ropné komplexy, v ktorých iránsky teroristický režim distribuoval palivo viacerým vojenským subjektom v krajine,“ uviedli Obranné sily Izraela na sociálnej sieti X 8. marca.

„Ozbrojené sily Iránskej islamskej republiky sú pri súčasnom tempe plne pripravené na rozsiahlu vojnu trvajúcu najmenej šesť mesiacov,“ uviedol hovorca iránskych Revolučných gárd Alí Mohammad Naini.

Boje pokračujú už tretí týždeň

Intenzívne boje na Blízkom východe pokračujú už tretí týždeň. Po nedávnom americko-izraelskom útoku na iránsku ropnú infraštruktúru uniklo do ovzdušia veľké množstvo splodín. Lokálne dôsledky budú podľa klimatológa veľmi vážne.

„Z tých asi najhorších by som spomenul karcinogénne efekty spaľovania ropy a spadu. Boli zasypané autá, budovy a to má závažné zdravotné dôsledky, ktoré sa môžu alebo budú prejavovať možno aj viac ako desať rokov,“ vysvetlil klimatológ z Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR Alexander Ač.

Vplyvu konfliktu na Blízkom východe na klímu sa v relácii Správy venoval redaktor Lukáš Bahník:

Zdroj: STVR

Nevyhnutnou položkou pre chod armády je ropa. Vojenské lode, lietadlá aj mnoho zbraňových a podporných systémov denne spotrebujú obrovské množstvo paliva.

„Prelet jednej stíhačky sú čísla, ktoré bežný človek nespotrebuje za niekoľko desaťročí. V horizonte niekoľkých hodín, keď naozaj ten pilot lieta. Presun vojenskej techniky, presun tankov, to sú obrovské spotreby. A zásobovanie vojakov je ako ďalšia položka,“ doplnil klimatológ.

Americké ministerstvo obrany patrí s najväčšou armádou na svete k významným producentom skleníkových plynov.

Vojenská expanzia USA do mnohých krajín sveta tým môže negatívne vplývať na kvalitu ovzdušia, ekosystémy, biodiverzitu a v neposlednom rade aj na zdravie obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti amerických základní. Pentagón ich vo vyše 80 krajinách sveta spravuje okolo 750.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet