Česká republika sa ponúka ako líder misie odborníkov z Európskej únie (EÚ), ktorí by na Ukrajine zhodnotili stav ropovodu Družba. Informoval o tom český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček na rokovaní v Bruseli.
Spolu s ministrami zodpovednými za energetiku tam diskutujú aj šéfovia rezortov diplomacie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že tlak niektorých európskych spojencov na obnovenie prevádzky ropovodu Družba považuje za vydieranie.
O téme v relácii Rádiožurnál o 12:00 informoval redaktor Viliam Hauzer:
Ropovod Družba poškodil nedávny ruský útok. Ukrajina tvrdí, že oprava je komplikovaná, a preto na Slovensko a do Maďarska neprúdi ropa z Ruska. Podľa maďarského premiéra Viktora Orbána je to však inak. Obviňuje Kyjev z toho, že ruskú ropu stopli úmyselne.
Riešením by mohla byť misia odborníkov, ktorí by na Ukrajine zhodnotili stav ropovodu. „Ukrajina by mala umožniť, aby mohla doraziť skupina európskych odborníkov. Navrhneme, aby ju viedla ČR. Sme schopní dať dohromady s odborníkmi z Mera, Čepra a tak ďalej, naozaj profesionálny tím. Spolu s ďalšími krajinami EÚ by sme na mieste zistili faktický stav a nezávisle by sa skonštatovalo, do akej miery je alebo nie je porušené to potrubie,“ vysvetlil český minister Karel Havlíček.
Slovensko a Maďarsko veria, že obnovením dodávok z Ruska sa vyhnú skokovému nárastu cien pohonných látok, ktoré spôsobuje blokáda Hormuzského prielivu. Ako tam postupovať, riešia v Bruseli ministri zahraničných vecí.
Redaktor o tejto téme informoval aj v Aktuálne :24:
Možnosť rozšírenia námornej misie
Šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová prízvukovala, že je aj v záujme EÚ, aby Hormuzský prieliv zostal otvorený. Nepriamo tak reagovala na amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Ten v rozhovore pre denník Financial Times povedal, že Severoatlantickú alianciu čaká veľmi zlá budúcnosť, ak sa spojenci USA nebudú podieľať na zabezpečení plavby v oblasti.
Kaja Kallasová chce preto v Bruseli riešiť aj možnosť rozšíriť únijnú námornú misiu, ktorá operuje pri jemenskom pobreží, práve do oblasti Hormuzského prielivu. „Budeme diskutovať o tom, či je možné zmeniť mandát tejto misie. Máme na stole rôzne návrhy, čo by sme mohli robiť, ale keď členské štáty povedia, že nebudeme robiť nič, je to ich rozhodnutie,“ povedala.
Hormuzským prielivom okrem iného prúdi asi pätina svetových dodávok ropy a zemného plynu. Dopravu tam ochromil konflikt vyvolaný americko-izraelskými útokmi na Irán. Viedlo to k výraznému rastu cien ropy.
