Cukrovkou trpí 350-tisíc pacientov na Slovensku, 91 percent z nich má cukrovku druhého typu. Diabetes nie je len medicínsky problém, má dosah aj na ekonomickú situáciu. Diabetológ Peter Jackuliak v Ranných správach zhrnul typické príznaky tohto ochorenia aj možné komplikácie.
Róbert Babeľa zo Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZÚ) upozornil na sociálno-ekonomické vplyvy diabetu na pacienta a štát.
Medzi hlavné príznaky cukrovky patrí zvýšený pocit smädu, častejšie močenie a celková únava. „U cukrovkárov I. typu chudnutie, ktoré môže u dvojkárov chýbať,“ dodal Jackuliak. Potvrdil, že cukrovka II. typu patrí medzi civilizačné ochorenia a jej nárast je významne podmienený životným štýlom. „To znamená nesprávnym stravovaním, nedostatkom pohybu,“ povedal.
Upozornil, že ide o komplexnú poruchu, ktorá zasahuje metabolizmus cukrov, tukov a bielkovín. Preto má podľa jeho slov životný štýl výrazný vplyv. Nejesť sladké podľa Jackuliaka nemusí vždy stačiť. „Často sú to skryté cukry, zásobné, ktoré nájdeme v pečive, chlebe a prílohách,“ vysvetlil. „Práve tieto skryté, zásobné cukry, sú niekedy oveľa horšie, či už v potravinách alebo tekutinách,“ potvrdil.
Nebolí, no poškodzuje
„Cukrovka je nevyliečiteľné, ale liečiteľné ochorenie, základom je jej včasná identifikácia,“ povedal. Dodal, že sa dá zistiť veľmi jednoducho, na základe vysokej hladiny cukru v krvi. Upozornil, že to je len jeden marker.
„Vysoký cukor v krvi nebolí, poškodzuje však cieľové orgány, cievy a nervy, a to je dôvod, prečo chceme cukrovku liečiť čo najskôr, aby sme zabránili poškodeniu a vzniku komplikácií,“ povedal. Tie podľa jeho slov zvyšujú chorobnosť aj úmrtnosť.
Medzi najčastejšie komplikácie zaradil srdcovo-cievne ochorenia a štyri až päťkrát vyššie riziko kardiovaskulárnej príhody, od infarktu myokardu po mozgovú mŕtvicu. „Sú to aj typické komplikácie poškodenie obličiek, poškodenie zraku a poškodenie nervových zakončení,“ povedal.
Preto moderné prístupy k liečbe nesnažia ovplyvniť len hladinu cukru v krvi. „Moderné lieky dokážu ovplyvniť aj tieto komplikácie alebo dopady cukrovky,“ uviedol.
Diabetológ potvrdil pri cukrovke genetický základ aj vplyv vonkajšieho prostredia. Dodal, že genetika má vplyv najmä v prípade diabetu prvého typu. „Dá sa oddialiť prejavy cukrovky, ale úplne vyhnúť sa jej nedá,“ povedal. Opäť zdôraznil životosprávu, zdravý životný štýl a tiež vyšetrenie, ktoré je dostupné aj v lekárňach.
Straty v produktivite
Babeľa pripomenul, že mnohé veci, ktoré diabetickí pacienti potrebujú, sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Doplatky sa vzťahujú na niektoré lieky a zdravotné pomôcky, finančná záťaž pre pacienta však podľa jeho slov nie je veľká.
„Problémom je, aký je celkový vplyv tých pacientov na ekonomiku,“ povedal. Skonštatoval, že počet pacientov sa so starnutím populácie zvyšuje. Väčšina z nich má diabetes II. typu, ktorý je podľa Babeľu preventabilný, keď sa človek k sebe správa „zdravo“, zdravo sa stravuje.
Diabetes podľa analýzy stojí Slovensko ročne viac ako dve miliardy eur. Babeľa uviedol konkrétny príklad bežného človeka bez diabetu s hrubým platom do 2 000 eur, ktorý ročne vyprodukuje pre štát asi 9 000 eur. Ak by však ten človek mal diabetes, potreboval by pravidelne chodiť do ambulancie, k lekárovi, často by bol na PN, strata a transfery štátu smerom k nemu sa pohybujú okolo 4 000 eur.
„Čiže na jednom človeku máme v systéme stratu asi 13-tisíc eur,“ zhrnul Babeľa. Táto stratená produktivita predstavuje takmer 90 percent nákladov štátu na diabetes. Upozornil, že väčšina pacientov sú práve ľudia v produktívnom veku.
Ďalej v rozhovore uviedol, že len na PN-kách sa ročne stratí asi 1,2 milióna dní. „Strata produktivity pri takýchto počtoch dní pri takejto mase pacientov je obrovská,“ povedal. Na cukrovku by sa preto nemalo podľa neho pozerať len cez zdravotné poisťovne.
„Naša snaha by mala byť rozmýšľať o tom aj cez sociálny systém, alebo ako nastaviť preventívne programy tak, aby skutočne tí ľudia, aj keď sú chorí, mali čo najlepšiu terapiu, mohli sa vrátiť do pracovného prostredia a produkovať,“ vymenoval. Zdôraznil, že do prevencie sa investovať oplatí.
