V súvislosti s konfliktom na Blízkom východe sa do centra pozornosti dostal aj strategický iránsky ropný ostrov Charg. Vedie ním 90 percent ropnej produkcie Iránu. Americké a izraelské útoky ho zatiaľ ušetrili.
Analytici tvrdia, že akýkoľvek pokus o jeho zmocnenie sa by si pravdepodobne vyžadoval pozemnú operáciu armády a vyhnal by ceny ropy ešte vyššie.
Prísne stráženému iránskemu ostrovu sa v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka STVR Jana Balková:
Kedysi ho nazývali osirotenou perlou Perzského zálivu, dnes je známy ako zakázaný ostrov. Charg prísne strážia a vstup naň majú len ľudia s bezpečnostnou previerkou. Svetová expertka na energetický sektor Carole Nakhleová pre Deutsche Welle vysvetľuje, že prípadné obsadenie alebo zničenie ostrova by výrazne ochromilo iránsku ekonomiku.
Ostrov má však podľa nej význam aj pre globálny trh. Irán má totiž omnoho väčšiu ropnú kapacitu, než sme pre sankcie mohli vidieť. Dodáva, že väčšina exportu síce smeruje do Číny, no aj menšie objemy by svetovému trhu pomohli, keď sú zásoby napäté a dopyt rýchlo rastie.
Ofenzíva na Irán bola podľa pozorovateľov doteraz geograficky rozdelená. Izraelské lietadlá sa zameriavali na západ a stred krajiny, americké sily na južné krídlo a teritoriálne vody, kam patrí aj zatiaľ neporušený ostrov Charg.
Environmentálna katastrofa
Podľa politológa Masarykovej univerzity Josefa Krausa sa USA pozemnému výsadku na obsadenie ostrova zatiaľ bránia. Dodáva však, že jeho eliminácia by priniesla environmentálnu katastrofu a porušila by ženevské konvencie.
„Nie je vnímaný ako legitímny vojenský cieľ. Nie, že by sa teraz v poslednej dobe niekto veľmi trápil nejakým medzinárodným právom, ale zase by to stálo určité politické body, ktoré už Donald Trump a Benjamin Netanjahu dávno nedostávajú. Ale dosť možná hrozba environmentálnej katastrofy je asi v tejto chvíli najvážnejšia,“ zhodnotil.
Americká vláda vraj nechce zničiť základ iránskej povojnovej ekonomiky. Jej oživenie by si totiž vyžiadalo obrovské investície. Objavili sa aj informácie, že Donald Trump vyslovene zakázal útoky na ropnú infraštruktúru Iránu. Podľa Josefa Krausa to zrejme urobil preto, že by Iránci mohli ďalej útočiť v krajinách Perzského zálivu.
„Čím dôjde k ropnému šoku, postihnutiu celosvetovej ekonomiky a vinní by za to boli práve Američania, čo sú presne značné politické vklady do niečoho takého,“ povedal Kraus. O ďalšej taktike Američanov sa zatiaľ len špekuluje.
