Konflikt v Iráne podľa analytikov ovplyvní aj ceny ropy a plynu. Ako vysvetlil analytik spoločnosti Across Private Investments Dominik Hapl, štáty na Blízkom východe sa podieľajú 27 percentami na ťažbe ropy. Priamo cez lodnú trasu prechádza 20 percent celosvetovej spotreby ropy, čo je podľa analytika približne 20 miliónov barelov ropy denne.
Tranzitné spoločnosti podľa analytika zastavili svoje lode najmä z dôvodu, že Hormuzský prieliv je úzky, čo vytvára obavy z možných dronových útokov. „Akonáhle je vojnový konflikt, poisťovne môžu prestať poisťovať tieto lode,“ vysvetlil Hapl.
„Žiaden z ropných tankerov nebude riskovať nejakú stomiliardovú stratu nákladu, ktorý vezie, pretože následné žaloby by boli enormné,“ doplnil analytik s tým, že momentálne jediné, čo z prielivu odchádza, sú iránske tankery.
O vplyve konfliktu v Iráne na ceny ropy hovoril v relácii Správy :24 analytik spoločnosti Across Private Investments Dominik Hapl:
Prepravcovia pre obavy z útokov, strát a žalôb zastavili svoje lode pred prielivom alebo ešte v Perzskom zálive. „Prakticky teraz sa čaká. Čaká sa na to, či sa podarí situáciu pomerne rýchlo vyriešiť alebo či dôjde k rokovaniam a k odblokovaniu Hormuzského prielivu,“ ozrejmil.
Ako upozornil Hapl, ak by spoločnosti prestali prepravovať ropu po dlhšiu dobu, došlo by k pomerne veľkým výpadkom ropy na svetovom trhu. „Ropu z Perzského zálivu nedokážete dostať do cieľových destinácií iným spôsobom. Neexistujú potrubia ani alternatívne trasy,“ povedal analytik.
Najviac to pocíti Ázia
„Väčšina ropy smerovala hlavne na ázijské trhy. Čiže najviac zasiahnutí výpadkom sú Japonsko, Južná Kórea, v nadväznosti potom Čína, India a až následne Európa,“ doplnil.
Najmenší dopad bude mať zastavenie tranzitu ropy na Ameriku. Ako vysvetlil analytik, tá má dostatočne veľkú vlastnú výrobnú aj ťažiarsku kapacitu.
„Irán vie kontrolovať Hormuzský prieliv. Vytvára tam dostatočne veľké riziká na to, aby poisťovne a logistické spoločnosti, ktoré ropu presúvajú po mori, nevstupovali do Perzského zálivu, netransportovali ropu a teraz sa prakticky čaká na Donalda Trumpa, či dokáže zasadnúť k rokovaciemu stolu a čo najskôr scenár v pokoji vyriešiť tak, aby sa tranzit opäť uvoľnil,“ opísal Hapl.
Analytici už počas víkendu očakávali, že reakcia trhu bude razantná. „Hneď v pondelok ráno vidíme, že ropa Brent narástla zhruba o desať percent, čiže tam sa obchoduje už niekde v pásme 78 až 80 dolárov za barel,“ povedal Hapl s tým, že nárast cien bude mať negatívny dosah na Európu aj na svetové trhy.
„Čokoľvek transportujeme po zemi a potrebujeme na to pohonné hmoty, tak tam sa budú musieť odzrkadliť vyššie náklady na prepravu,“ vysvetlil.
Ceny leteniek môžu zdražieť
„Európa z Perzského zálivu dováža len zhruba desať percent ropy a päť percent zemného plynu, čiže bude schopná diverzifikovať dodávky aj za cenu vyššej závislosti na USA. Ale určitým špecifikom je napríklad letecké palivo, z ktorého Európa dovážala 25 až 40 percent práve z Kuvajtu,“ doplnil Hapl.
Ako vysvetlil analytik, Kuvajt nebude schopný toto letecké palivo do Európy dodať. Analytici preto predpokladajú, že sa budú musieť zvýšiť ceny leteniek.
