Leží v predhorí Nízkych Tatier, v nadmorskej výške 650 metrov a je to centrum Jánskej doliny. Obec aj kotlina návštevníkov očaria krásnou prírodou, minerálnymi a termálnymi prameňmi, banskou históriou a architektúrou.
Liptovský Ján vznikol už v polovici 13. storočia, svoje majetky zväčšil koncom stredoveku. Vtedy to bola rozsiahla zemianska dedina a mnohí z domácich boli zapojení do podnikania. Hlavnú úlohu hralo baníctvo.
Miestni baníci po ťažkej práci hľadali osvieženie v liečivých a minerálnych prameňoch. Okrem pitia a kúpania ich využívali na varenie, pranie a napájanie dobytka. Nájdete ich tu aj v súčasnosti.
„V Liptovskom Jáne sa nachádza aj 14 minerálnych termálnych prameňov. Niektoré sú teplé až do 29 stupňov Celzia, ktoré sa využívajú na kúpanie a rekreáciu. Ale aj studené pramene, ktoré sú hlavne dobré na pitie,“ opísal sprievodca z Turistického a informačného centra v Liptovskom Jáne Miroslav Kiss.
Sídlo Szentiványovcov
K raritám patrí prírodný prameň Teplica a kráter, takzvaná kaďa. Voda má podľa mnohých liečivé účinky. Toto prírodné wellness ponúka oddych v krásnom prostredí prírody s teplotou vody od 22 do 29 stupňov.
Obec Liptovský Ján predstavila v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka Zuzana Ševčíková:
Liptovský Ján bol niekoľko storočí zemianskym sídlom Szentiványovcov. Kúrie a kaštiele si začali stavať v 15. storočí a obec im patrila až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Veľký počet kaštieľov na takom malom území radí Liptovský Ján medzi európske unikáty.
„V obci stále stojí 23 kaštieľov a kúrií. Väčšina z nich sú národné kultúrne pamiatky. Zakladateľmi Liptovského Jána a aj staviteľmi týchto kaštieľov bola rodina Svätojánskych, ktorá zbohatla na ťažbe drahých kovov, predaji dreva a prenájme pozemkov,“ uviedol sprievodca.
„Kataster Liptovského Jána sa rozprestiera od Váhu až po Ďumbier v Jánskej doline, ale v najväčšej sláve siahal až po hranice Spiša, kde bolo súčasťou aj Štrbské pleso,“ doplnil Kiss.
Kostol Svätého Jána Krstiteľa
Obec dostala meno podľa patróna tunajšieho chrámu. Kostol Svätého Jána Krstiteľa stojí v opevnenom areáli na miernej vyvýšenine a je dominantou dediny. Postavili ho v 13. storočí a patrí medzi najstaršie stavby na Liptove.
„ Kostol je neskorá románska stavba z konca 13. storočia. Z tohto obdobia kostola sa zachovala jedna severná stena, kde sa nachádzajú najstaršie a najzaujímavejšie fresky,“ vysvetlil Miroslav Kiss.
„Nachádza sa tu aj freska najväčšieho draka na Slovensku. Má viac ako deväť metrov. Jeho pôvod je pravdepodobne z dôvodu množstva jaskýň, ktoré sa nachádzajú v Jánskej doline, alebo kvôli banskej minulosti rodiny Svätojánskych,“ povedal sprievodca.
Obdivuhodné sú aj maľby vo svätyni kostola. Počas ostatnej obnovy odhalili reštaurátori niekoľko prekvapení. Za najväčšie považujú schránku na uchovávanie eucharistie – neskorogotické pastofórium s Kristovou tvárou. Našli ho rozbité a použité ako stavebný materiál na zamurovanie výklenku v stene kostola. Postavili ho nanovo.
Kultúrna pamiatka roka
Druhým prekvapením bol pôvodný drevený strop. Kostol získal za svoju komplexnú obnovu významné ocenenie – v súťaži Fénix – Kultúrna pamiatka roka sa stal víťazom v hlasovaní verejnosti.
Rodiny s deťmi a mladých návštevníkov Liptovského Jána isto zaujme expozícia pod kostolom. Podzemie pod vežami vyrozpráva životný príbeh mince.
„Sme nadšenci, ktorí sa snažili verejnosti priblížiť podzemie. Jednak ako jaskyňu, ako baňu a ako výrobu kovu a výrobu mince. V dome podzemia sa vyrazí minca a postupnými krokmi sa dostaneme až do bane, kde je prapočiatok mince, kde sa ťaží kov alebo ruda, ktorá sa separuje a upravuje, aby sa z nej mohla vyrobiť minca,“ objasnil nadšenec jaskyniarstva a histórie Peter Holúbek.
Expozícia ukazuje prerod kúska kovu na pamätnú mincu. Na tejto ceste nechýba žeravá kováčska vyhňa i samotná mincovňa, kde sa kedysi razili medenáky, strieborniaky či vzácne dukáty. Návštevníci na vlastnej koži zažijú atmosféru podzemných chodieb nasýtenú históriou a pocitmi z dávnych banských čias.
