V tesnej blízkosti stredovekého Levického hradu sa dôstojne vyníma synagóga z 19. storočia. Prežila náročné časy a vo svojej dnešnej podobe je ozdobou mesta a vyhľadávaným kultúrnym centrom.
„Židia v Leviciach a v najbližšom okolí sa spomínajú v archívnych dokumentoch zo začiatku 18. storočia, keď Levice vlastnili Esterházyovci a zamestnávali ako hospodárskych správcov židovských účtovníkov,“ objasnila archivárka zo Štátneho archívu Nitra z pobočky v Leviciach Marta Švolíková.
V meste však bývať nemohli. Rakúsko-uhorské nariadenia zakazovali Židom usadzovať sa v blízkosti banských miest. To platilo aj pre centrum Tekovského regiónu. Do Levíc sa židovská komunita prisťahovala až po zmiernení zákonov. Netrvalo dlho a vyrástla tam aj synagóga.
„Tým, že narastal počet obyvateľov židovského pôvodu v meste, vedenie židovskej náboženskej obce v Leviciach rozhodlo o stavbe starej synagógy a prestavbe novej synagógy,“ uviedla archivárka.
Miesto pre vzdelanie a kultúru
„Synagóga bola nielen miestom bohoslužieb, ale aj vzdelávania, keďže blízko existovala židovská škola a v synagóge sa konali aj koncerty chrámovej hudby alebo stretnutia pri významných výročiach,“ vysvetlila Švolíková.
Histórii synagógy v Leviciach sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Monika Mannová:
„Zlé časy nastali po novembri 1938, keď boli Levice pripojené k Maďarsku rozhodnutím viedenskej arbitráže a okamžite začali platiť pre židovskú komunitu rôzne zákony obmedzujúce ju v aktivitách. Najhoršie obdobie prišlo v roku 1944, keď vyšlo nariadenie o sústredení židov do get. Vytvorilo sa mestské geto a synagóga bola aj jeho súčasťou,“ opísala.
Koniec druhej svetovej vojny
Po skončení druhej svetovej vojny sa príslušníci židovskej obce, ktorí prežili, vrátili späť do Levíc a synagóga už zakrátko opäť slúžila svojmu účelu, nie však nadlho.
„Už v roku 1953 boli veľké snahy, aby zo synagógy bolo obilné skladište. Nakoniec, v roku 1968 Zväz židovských náboženských obcí synagógu predal štátu a zo synagógy sa stal sklad nábytku,“ povedala Švolíková.
Synagóga postupne chátrala a skazu dokončili bezdomovci, keď v nej založili požiar. „Bolo na mieste, aby sa synagóga zrekonštruovala. V apríli 2012 bola synagóga ako kultúrne centrum otvorená,“ uviedla archivárka.
„Najlepšie zachovaná, čo sa týka výmaľby, bola stropná časť, ktorá bola ešte v pôvodných živých a žiarivých farbách. Najzaujímavejšie pri rekonštrukcii bolo, že sa objavil na strope dátum ukončenia výmaľby synagógy 30. augusta 1883 a sú tam zaznamenané aj mená maliarov. Podľa čiernobielych fotografií, ktoré sú aj u nás uložené v archíve, sa vlastne rekonštruovala ochodza,“ vysvetlila.
„Synagóga vstala ako Fénix z popola. Bohužiaľ, zachovalo sa málo pôvodného mobiliáru,“ vyhlásila archivárka.
Synagóga pod správou mesta je dnes v Leviciach vyhľadávaným kultúrnym stánkom i občasným dejiskom Festivalu židovskej kultúry. Ľudia tu navštevujú autorské večery, koncerty či divadelné predstavenia.
