Tabletka proti bolesti, čaj na prechladnutie, lieky odložené do zásoby či rady z internetu. Samoliečba je pre mnohých bežnou súčasťou života, no aj zdanlivo nevinné rozhodnutie môže mať vážne následky.
Kde je hranica medzi zodpovednou domácou liečbou a nezodpovedným experimentom s vlastným zdravím? O tom sme sa rozprávali s prodekankou Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského a viceprezidentkou Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Miroslavou Snopkovou.
Samoliečba je pre mnohých ľudí bežná vec. Veľa krajín sa snaží, aby populácia pristupovala k samoliečeniu v menej závažných zdravotných stavoch.
Podľa Miroslavy Snopkovej treba mať na pamäti, že samoliečba nemôže byť samoúčelná a nemôže sa týkať všetkých ochorení.
Sledovanie varovných príznakov
Človek by podľa odborníčky mal vedieť rozlíšiť varovné príznaky, kedy je vhodné zvoliť samoliečbu alebo sa poradiť s lekárnikom, alebo je už potrebné navštíviť ošetrujúceho lekára.
Väčšina ľudí, skôr než navštívi lekára, zamieri do lekárne pre lieky, ktoré nie sú viazané na lekársky predpis (tzv. voľnopredajné lieky). Viceprezidentka SLeK uviedla, že majú svoje opodstatnenie, ale sú určené iba na liečbu menej závažných stavov.
Ide najmä o lieky proti bolesti, na tráviace ťažkosti či respiračné ochorenia. Tieto lieky sú totiž najčastejšie vydávanými v lekárňach, čo sa týka liekov neviazaných na lekársky predpis.
Pozrite si celý rozhovor zo Správ o samoliečbe s viceprezidentkou Slovenskej lekárnickej komory Miroslavou Snopkovou:
Skloňovanou témou sú aj voľnopredajné antibiotiká. Ľudia si ich zvyknú preventívne kupovať na dovolenky, aby sa vopred poistili. Snopková upozorňuje, že je to veľmi nešťastné riešenie. „V prípade, že nemáte bakteriálne ochorenie, tak dané antibiotikum vám v podstate nemá na čo účinkovať,“ vyjadrila sa.
Pacientom neodporúča, aby sa snažili získať antibiotiká v lekárňach, pretože okrem toho, že uškodia sami sebe, môžu spôsobiť antibiotickú rezistenciu, teda schopnosť baktérií prežiť pôsobenie antibiotík, čím sa liečba stáva neúčinnou.
