Slobodu tlače v Európe v roku 2025 naďalej ohrozovali právne hrozby, fyzické útoky, zastrašovanie, pokusy o ovládnutie médií a cezhraničné represie. Vyplýva to z každoročného hodnotenia partnerov Platformy pre bezpečnosť novinárov, čo je projekt Rady Európy zameraný na ochranu žurnalistiky a bezpečnosti novinárov.
Situáciu čiastočne zmiernili iniciatívy viacerých štátov a na európskej úrovni, napríklad akčné plány na ochranu novinárov a právne predpisy riešiace zneužívanie súdnych sporov, dezinformácie či ochranu zdrojov.
V roku 2025 platforma zaznamenala 344 vážnych hrozieb pre slobodu médií, čo je medziročný nárast o 29 percent. Najviac prípadov bolo v Rusku, Turecku, Gruzínsku, Srbsku a na Ukrajine, väčšinou na územiach okupovaných Ruskom. Najčastejšie boli fyzické útoky na novinárov. Bolo ich celkovo 90, pričom 51 prípadov vrážd novinárov zostalo nevyriešených, uvádza dokument.
Správa upozorňuje, že vojna Ruska proti Ukrajine zostáva najvážnejšou hrozbou pre novinárov. Štyria pracovníci médií boli zabití, ďalší zranení a mnohí sú zadržiavaní na okupovaných územiach alebo nezvestní.
Útoky na novinárov na protestoch
V celej Európe tiež vlani novinárov pri protestoch často fyzicky napádala polícia, politickí aktéri i demonštranti. Podobné útoky boli hlásené vo štvrtine štátov zahrnutých do správy, najviac ich bolo v Gruzínsku, Srbsku a Turecku.
Na umlčanie médií sa aj naďalej využívali súdne spory známe ako SLAPP. To sú žaloby, ktorých cieľom nie je vyhrať na súde, ale zastrašiť novinárov či médiá a odradiť ich od ďalšej kritiky či investigatívnej práce.
Vo viacerých krajinách boli tiež verejnoprávne médiá vystavené politickým zásahom, obmedzujúcim zákonom a nedostatočnému financovaniu.
Situácia na Slovensku
Správa Rady Európy v súvislosti so Slovenskom spomína aj reformu STVR. „Reforma z roku 2024 zrušila RTVS a vytvorila STVR v rámci modelu riadenia a financovania, ktorý umožňuje rozsiahly politický vplyv, pričom všetci členovia rady sú fakticky vymenúvaní parlamentnou väčšinou a vládou a neexistujú žiadne záruky, ktoré by bránili politicky prepojeným osobám zastávať vedúce pozície,“ píše sa v správe.
Taktiež poukázala aj na prípady zosnulých slovenských novinárov Pavla Rýpala a Jána Kuciaka. Pripomenula, že prípad Rýpala bol po sedemnástich rokoch znovu otvorený po výpovedi slovenského občana zadržaného v Maďarsku.
V súvislosti s vraždou Jána Kuciaka sa v správe spomína opätovné prejednanie prípadu Mariána Kočnera, ktoré nariadil v máji 2025 Najvyšší súd SR, čím zrušil jeho druhé oslobodenie spod obžaloby.
Spomína sa aj Česko
Správa spomína aj Českú republiku, kde nová vládna koalícia vyvolala obavy z politického tlaku na verejnoprávne médiá.
Za predchádzajúcej vlády boli prijaté opatrenia chrániace Český rozhlas a Českú televíziu pred politickým zasahovaním a mierne zvýšený koncesionársky poplatok mal posilniť ich finančnú stabilitu, aj keď nestačil plne kompenzovať jeho stratu hodnoty za posledných 20 rokov, uviedla správa.
Po jesenných voľbách nová česká vláda oznámila plány na zrušenie poplatku. To by podľa správy mohlo ohroziť redakčnú nezávislosť a kvalitu verejnoprávnych médií.
Digitálne sledovanie novinárov
Správa tiež upozorňuje na digitálne sledovanie novinárov, cezhraničné represie, prijaté alebo plánované prijatie predpisov o „zahraničných agentoch“ a neisté pracovné podmienky médií.
Správa sa zameriava na situáciu v 46 členských štátoch Rady Európy. Okrem toho sleduje aj Rusko a Bielorusko, ktoré nie sú členmi Rady Európy.
