Izrael tvrdí, že plánuje ešte viac zintenzívniť útočné operácie v Libanone. Tam pritom už dodnes Izrael zabil viac ako tisíc ľudí a vysídlil viac ako milión, uvádzajú libanonské úrady. V Bejrúte nakrúcal štáb Slovenskej televízie.
Pod dohľadom šiitského militantného hnutia Hizballáh sa štáb ocitol v bombardovanom južnom Bejrúte.
Ulice husto obývanej štvrte Dahíja boli takmer prázdne. Väčšina ľudí žije presídlená, popisuje štáb Slovenskej televízie.
Vo vyľudnenej štvrti štáb stretol Machsena a opýtal sa ho, čo ho do nebezpečných zón dostalo.
„Teraz sme v Dahíji, sedíme tu, no žijeme vysídlení. Chodím tu len raz za dva-tri dni skontrolovať svoj dom, obchody, situáciu, či sa môžeme vrátiť. Ak Boh dá, vrátime sa čoskoro do našich domovov. Závisí to od arabských krajín. Nikto nie je v pohode, všetci opustili svoje domovy,“ povedal obyvateľ Dáhije Machsen.
Izraelskému bombardovaniu Libanonu sa v relácii Správy venoval redaktor STVR Matej Šulc:
Vojna vysídlila z domovov viac ako milión ľudí. Desaťtisíce, možno státisíce, z nich žijú v stanoch na uliciach. Tí šťastnejší u známych či v provizórnych útočiskách. Jedno z nich zriadili libanonské úrady v útrobách miestneho futbalového štadióna.
„Každý deň na chvíľu idem domov a vrátim sa naspäť sem. Nemám žiadnu inú šancu, keď začujem bum, bum, bum, utekám. Môj dom pritom zničili už trikrát. Najnovšie mi odpadol balkón a vybilo mi okná. Kto mi to teraz opraví? Nemám žiadne peniaze,“ vysvetľuje vysídlená obyvateľka Dáhije Lajla.
Vojna sa nevyhýba ani deťom a hendikepovaným. Malá Naja pochádza z Ajtarúnu pri izraelských hraniciach. Tam im Izrael zničil jeden z domov, neskôr pri atentáte na vysokopostaveného člena hnutia Hizballáh v Bejrúte aj druhý. Nevidiaca Naja má preto iba jediné želanie.
„Nechcem, aby bol náš dom zničený, tak ako počas predchádzajúcej vojny,“ povedalo dieťa z Dahíje Naja.
Či sa priania Libanoncov na mier naplnia, je však otázne. Vyjadrenia ani jednej zo strán konfliktu, teda Izraela a Hizballáhu, zatiaľ nádeje na skoré ukončenie vojny nedávajú.
