USA sa v úsilí o umožnenie plavby cez Hormuzský prieliv môžu pokúsiť obsadiť niektorý z ostrovov v Perzskom zálive, Teherán však v takom prípade bude reagovať. Sľubuje odvetu za možný pozemný útok. Na rozsiahlejšiu pozemnú vojenskú operáciu Spojené štáty nemajú dostatok vojakov. Nasadenie lodí v prielive si bude vyžadovať pomoc spojencov a podľa expertov hrozby zo strany Iránu nezaženie. Písal o tom britský denník The Guardian.
Príchod amerických pozemných síl na Blízky východ poskytuje Donaldovi Trumpovi silu na riskantný pokus otvoriť prostredníctvom sily Hormuzský prieliv. Ten je najväčším tlakovým bodom Iránu vo vojne, konštatoval The Guardian. Teherán kontroluje túto úžinu, ktorou prechádza jedna pätina svetového obchodu s ropou, a má preto výhodu.
Ceny ropy môžu vystreliť na viac než sto dolárov za barel. Americký prezident Donald Trump uviedol, že je pripravený dať šancu diplomacii, hoci bombardovanie Iránu pokračuje. V nedeľu (29. 3.) tiež vyhlásil, že sa chce zmocniť ropy v Iráne.
Po súši alebo po mori
Trump má dve možnosti, ako dosiahnuť otvorenie prielivu: obsadenie územia alebo rozsiahla prítomnosť lodí v prielive. Vojaci na iránskom území však podľa expertov pre Teherán znamenajú červenú čiaru.
Emma Salisburyová z Foreign Policy Research Institute vyjadrila presvedčenie, že Trump nebude schopný odolať možnosti vystupňovať konflikt tým, že obsadí niektorý z iránskych ostrovov v Perzskom zálive. „Použije vojakov, ak sú k dispozícii,“ povedala. „Myslím si, že to skončí veľmi zle a prinesie to množstvo obetí,“ dodala.
Irán údajne pohrozil, že bude bombardovať svoje vlastné územie, aby tam pozabíjal amerických vojakov. Teherán tiež podľa diplomatov varoval, že je pripravený vyhodiť do vzduchu svoju vlastnú infraštruktúru, aby invázne sily zasiahol. „Naši muži čakajú na príchod amerických vojakov, aby ich podpálili a potrestali ich spojencov v regióne raz a navždy,“ uviedol predseda iránskeho parlamentu Ghalibaf.
Do oblasti Blízkeho východu v sobotu (28. 3.) prišlo 2 500 príslušníkov americkej námornej pechoty špecializovaných na výsadkové operácie. Doraziť tam má aj približne 2 000 výsadkárov.
Najzjavnejším cieľom je ostrov Charg, ktorý je hlavným uzlom Iránu na vývoz ropy. Obsadenie jedného alebo viacerých malých ostrovov by bolo tá jednoduchšia časť, tvrdia experti. Množstvo vojakov, ktorí sú k dispozícii, však nie je dostatočné. Navyše, ich môžu ohroziť iránske raketové a dronové útoky.
Počet vojakov, ktorých Spojené štáty v oblasti majú, však nepostačuje ani na významnejšiu pozemnú operáciu. Približne 150-tisíc ich mali v roku 2003 pri invázii do Iraku a územie Iránu je viac než trikrát väčšie, napísal The Guardian. Americké médiá uviedli, že do oblasti mieri tretia lietadlová loď a vláda zvažuje nasadenie ďalších 10-tisíc vojakov.
Trump tiež zvažuje riskantnejšiu a komplexnejšiu misiu, vpád do vnútrozemia Iránu s cieľom zmocniť sa zásob vysoko obohateného uránu. Ten je údajne umiestnený na jednom alebo viacerých z miest, ktoré USA vlani bombardovali. To by si však vyžadovalo nasadenie špeciálnych síl.
Ostrov Charg sa nachádza hlboko v Perzskom zálive, ďaleko za Hormuzským prielivom, čo zvyšuje logistickú náročnosť aj zraniteľnosť vojakov USA. V samotnom prielive je viacero ostrovov patriacich Iránu.
Demonštrácia sily
Ruben Steward z Inštitútu pre medzinárodné a strategické štúdie povedal, že nasadenie vojakov by mohlo byť len demonštráciou sily s cieľom posilniť vyjednávaciu pozíciu Američanov. Udržať niektorý z ostrovov dlhšie ako niekoľko dní bude podľa neho náročné.
Pozemné operácie hrozbu, ktorú Irán predstavuje, ani tak nezastavia. Otvorenie prielivu pre plavbu, za pokračovania útokov na lode, si bude vyžadovať sprievod pre komerčné plavidlá a aj odstraňovanie mín a leteckú podporu. Na takúto misiu bude potrebných toľko vojenských lodí, že USA budú musieť využiť aj spojencov ako Spojené kráľovstvo či európske krajiny. Američanom chýbajú najmä mínolovky.
Jemenskí povstalci húsíovia, ktorých Irán podporuje, môžu zase začať útočiť na lode na južnom konci Červeného mora. To je ďalšou dôležitou námornou trasou na Blízkom východe a USA tak budú musieť chrániť dve trasy.
