Na hlavný obsah

Ustupujúci ľad v Demänovskej ľadovej jaskyni odhalil 4000 rokov staré tajomstvá. Nález lebky naštartoval výskumnú cestu

Stala sa súčasťou novej expozície múzea jaskyniarstva

Strata ľadovej výzdoby v jaskyni odhalila iné poklady.
Strata ľadovej výzdoby v jaskyni odhalila iné poklady. Foto: STVR

Miznúci ľad v Demänovskej ľadovej jaskyni odkryl štyritisíc rokov staré tajomstvá. Nález lebky medveďa naštartoval zaujímavú výskumnú cestu do minulosti. Výsledkom je otvorenie novej časti expozície v múzeu.

Demänovská ľadová jaskyňa je od roku 2024 úplne bez ľadu. Podobný osud postihol aj jaskyňu Veľká Snežná v Poľsku. Strata ľadovej výzdoby však odhalila iné poklady.

„Obidva medvede spája to, že boli pochované pod ľadom a boli tam niekoľko tisíc rokov. Po roztopení ľadu sa objavili aj na Slovensku, aj v Poľsku,“ vysvetlil poverený riaditeľ Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva Peter Holúbek.

Ľadom zakonzervované kosti sú zdrojom veľkého množstva informácií. Vedci zistili, kedy a kde medvede žili, čo jedli, aké boli staré, koľko mali kíl či ako uhynuli.

„Dozvedeli sme sa napríklad aj to, že hranica lesa bola vyššie ako teraz. Zistili sme, aká vtedy bola klíma. Medveď v Poľsku bola päťročná samica. Nález zo Slovenska bol samec, ktorý uhynul počas zimného spánku,“ vymenovala Mária Królová z Tatranského národného parku v Poľsku.

Výsledkom rozsiahleho cezhraničného výskumu je aj nová časť expozície v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Novej expozícii v múzeu jaskyniarstva sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Michaela Košová: 

Zdroj: STVR

Virtuálna návšteva jaskyne

To, ako Demänovská ľadová jaskyňa vyzerá dnes, si môžu návštevníci pozrieť prostredníctvom virtuálnej reality.

„Virtuálne okuliare, kde môžu navštíviť miesto nálezu tých lebiek, o ktorých je táto expozícia. Pribudol nám interaktívny model speleogenézy, čo je vlastne tvorba jaskýň,“ vysvetlila projektová manažérka SMOPaJ Tatiana Biskupovičová.

„Voda je najdôležitejšia v rámci tvorby krasových útvarov v podzemí aj na povrchu. Môžeme sa dotknúť obrazovky, príde mráčik, začne z neho pršať a vidíme, ako sa začne voda správať,“ opísala geologička SMOPaJ Monika Orvošová.

Na výskume medvedích lebiek sa podieľal medzinárodný tím vedcov zo Slovenska, z Poľska, Nemecka a z Litvy. Projekt v hodnote viac ako 85-tisíc eur spolufinancovala Európska únia z programu Interreg Poľsko – Slovensko.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny