Blízky východ opäť vstupuje do fázy, ktorá môže zmeniť jeho budúcnosť. Údery na Irán presahujú vojenskú operáciu. Zasahujú do rovnováhy síl aj globálnych záujmov. Izrael a Spojené štáty hovoria o bezpečnosti a prevencii, Teherán o porušení suverenity a práve na odpoveď.
Konflikt nie je čierno-biely, stoja za ním historické súvislosti, náboženské napätie aj ekonomické záujmy. Nejde však len o rozsah odvety, ale aj o stabilitu regiónu, ktorý už desaťročia balansuje medzi prímerím a širšou konfrontáciou.
„Cítim sa veľmi smutne, z videnia tej padajúcej bomby do mesta, ruiny, zničené budovy. Nie je tam internet, nemáme spojenie s rodičmi, nemáme žiadne správy od nich,“ opísal Iránec Morteza Hassanzadeh.
„Som šťastná, že sa konečne môže zmeniť režim a Irán môže byť slobodný. Zároveň som však smutná kvôli nevinným ľuďom, ktorých životy sú teraz v Iráne v nebezpečenstve. Mám obavy o svoju rodinu a o budúcnosť Iránu,“ vyhlásila iránska vedkyňa zo Slovenskej akadémie vied Sepideh Hassankhani Dolatabadiová.
Blízky východ nemá istotu
Irán prežil za jedno ľudské pokolenie tri rôzne svety. Monarchiu, ktorá chcela patriť na Západ. Revolúciu, snažiacu sa zmeniť dejiny islamu a režim, ktorý sa naučil prežiť takmer všetko – vojnu, sankcie aj vlastné protesty. Až do 28. februára, keď útok Izraela a Spojených štátov zasiahol samotné srdce tvrdého teokratického režimu.
Irán zostal bez hlavy. Blízky východ bez istoty. A otázka už neznie, či sa niečo zmení, ale ako ďaleko zájde vojna.
„Naše ciele sú jasné. Ničíme iránske raketové kapacity a námorníctvo. Zabezpečujeme, aby nezískali jadrovú zbraň a nemohli riadiť teroristické armády mimo svojich hraníc,“ uviedol americký prezident Donald Trump.
„My nie sme agresorom, reagujeme na režim, ktorý nám vyhlásil vojnu. Izrael koná chirurgicky, zameriavame sa na vojenskú infraštruktúru, jadrové zariadenia a vedenie, ktoré utláča vlastný ľud, nie na civilistov,“ tvrdí veľvyslanec Izraela na Slovensku Jacob Zvi Yanovsky.
Iránsky jadrový program
Politológ Branislav Kováčik považuje vysvetlenie útoku na Irán zo strany Spojených štátov a Izraela za problematické, najmä pokiaľ ide o jeho hlavné dôvody. Tie podľa oficiálnych vyhlásení súvisia so snahou zastaviť iránsky jadrový a balistický program.
Podľa informácií amerických spravodajských služieb však Irán ešte pred niekoľkými mesiacmi nedisponoval technológiou, ktorá by mu umožnila priamo ohroziť Spojené štáty.
Geopolitik Martin Kugla zároveň upozorňuje, že deklarované ciele operácie sa podľa neho menia. „Oni neustále menia deklarované ciele a zmiešavajú ich. Jadrový program mal byť zničený už pred trištvrte rokom,“ uviedol. „Najväčší problém je, že nie je jasné, čo bude na konci,“ dodal.
Kriticky sa vyjadril aj k prístupu veľmocí k riešeniu medzinárodných sporov. „Bohužiaľ, žijeme vo svete, keď najväčšiu mocnosť ovláda človek, ktorý má v ruke veľké kladivo a pozerá sa dookola a všetko mu začína pripomínať klince,“ uzavrel Kugla.
„Izraelská armáda zlikvidovala za jedinú minútu 40 veliteľov a iránskych predstaviteľov iránskeho režimu,“ vyhlásil hovorca izraelskej armády Effie Defrin po útokoch Izraela aj Iránu 1. marca.
Smrť duchovného vodcu
„Útok bol pravdepodobne vykonaný raketami Sparow, čo je paradoxné, pretože to sú izraelské rakety, ktoré boli vyvinuté na to, aby simulovali iránske rakety, ktorými Irán ostreľoval Izrael a aby si na nich Izraelčania trénovali protiraketovú obranu,“ vysvetlil expert na vojenskú taktiku Tomáš Alner.
„Po celoživotnom neúnavnom zápase so vznešeným duchom vodca a imám moslimov Alí vypil sladký a čistý kalich mučeníctva a pripojil sa k najvyššiemu nebeskému kráľovstvu,“ informoval moderátor iránskej štátnej televízie po útokoch 1. marca, pri ktorých zomrel najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.
„Izrael nemá bombardéry ako Spojené štáty, ktoré teraz lietajú nad Iránom – B1, B2, B52. Všetko nesú stíhačky. Preto sú to väčšinou menšie rakety a sú skoro vždy odpaľované zo stíhačiek, skoro nikdy zo zeme. To je všetko, čo vieme k tomu povedať,“ doplnil expert na vojenskú taktiku.
„Pokračujúca nezákonná vojenská agresia proti Iránu je príkladom prevahy surovej sily nad zásadami ľudských práv,“ vyhlásil veľvyslanec Iránu v OSN v Ženeve Ali Bahreini.
Irán bol kedysi krajinou šacha, ktorý chcel bývalé územie Perzie posunúť o celé storočie dopredu. Modernizoval rýchlo, tvrdo a bez otázok. Na uliciach Teheránu rástli banky, univerzity aj západný spôsob života, no pod povrchom rástol hnev.
Moderné časy prišli skôr než sloboda. V roku 1979 sa história zlomila. Monarchia padla a do krajiny sa vrátil muž v čiernom rúchu – ajatolláh Chomejní.
Tvrdé pomery v krajine.
„Chomejní prišiel s inou víziou, rozpracoval politickú teóriu inovatívne, založenú na šítskom islame, ktorej sa hovorí – vela ete faki. To znamená, že podľa neho, žiadni králi, žiadni svetskí vládcovia nemajú moc legitímnu a musia vlastne do tej doby, než sa vráti imám, vládnuť duchovní,“ objasnil religionista Atilla Kovács.
Po smrti Chomejního vládol v krajine duchovný vodca Alí Chameneí viac než tri desaťročia a pomery sa ešte viac pritvrdili.
„Chameneí to prevzal a de facto vybudoval štát. Postupne ale vláda strácala legitimitu v očiach ľudí, ukázali sa korupcie, despotický spôsob vlády, ale zas elity, ktoré sa dostali k moci, sa držali moci a mnohé ďalšie kruhy dodnes stoja za režimom. Irán je v tomto nejednotný. Preto sa nevie pohnúť ďalej,“ doplnil religionista.
Nasledujúce desaťročia boli príbehom revolúcie, ktorá sa nikdy neskončila. Vojna s Irakom, izolácia, sankcie aj jadrové ambície postupne vytvorili štát, ktorý žil v permanentnom pocite obliehania. A zároveň spoločnosť, ktorá sa menila rýchlejšie než jej vládcovia.
Režim krvavo potláčal prodemokratické demonštrácie v uliciach. „Práve rozpoltenosť spoločnosti tomu nedáva veľkú nádej. Navyše, nie je tu nejaká organizovaná opozícia. Opozíciou sú tí, čo chcú naspäť šachovho syna, takí royalisti, ale potom maoisti a komunisti, ktorí sa nenávidia navzájom,“ vysvetlil Atilla Kovács.
„V januári som bola v Iráne s mojím dieťaťom a videla som na vlastné oči, ako ľudia na juhu Iránu skandovali za zmenu režimu. Videla som, ako strieľajú do ľudí, slzný plyn bol všade, ľudia nemali nič, dostali len guľky,“ opísala Iránka Sepideh Hassankhani Dolatabadiová.
Režim zatiaľ nepadol
„Skvelému a hrdému ľudu v Iráne hovorím – Sloboda je na dosah. Zostaňte v úkrytoch. Neopúšťajte svoje domovy, je to veľmi nebezpečné. Všade budú padať rakety. Keď skončíme, prevezmite svoju vládu, bude vaša. Toto bude pravdepodobne vaša jediná šanca na celé generácie,“ vyhlásil Donald Trump v prvý deň útokov.
„Neviem, či to bola naivita alebo absolútna neznalosť, ale vlastne ten režim funguje ďalej. Demokracia potrebuje inštitúcie a systém, nie chaos. Ten režim je zatiaľ otrasený, ale nepadol a ešte je asi dosť ďaleko k tomu, že by sa mal zmeniť,“ uviedol arabista Jaroslav Drobný v súvislosti s krokmi amerického prezidenta.
„Dúfame, že sa stane zmena režimu, nakoľko všetci naši Iránci, či sú vo vnútri Iránu, či sú vonku, trpia v dôsledku riadenia krajiny, takže to je pre nás veľký sen, že sa stane takáto zmena,“ povedal Iránec Mortaza Hasanzadeh.
„Naši Iránci sa počas 47 rokov snažili pokojnou cestou zmeniť režim. Ale všetky možnosti boli uzavreté a nikdy nás nepočúvali. Preto jediná cesta, ktorá nám zostala, je protestovať. Lenže pri protestoch bolo zabitých viac než 36-tisíc ľudí,“ povedala Sepideh Hassankhani Dolatabadiová.
Slováci v Dubaji
Funguje tu ochrana obyvateľov aj turistov. Bolo to hrôzostrašné, máme štyri telefóny, všetky začali naraz bzučať a vydávali varovné signály, že máme odísť od okien a akonáhle to začalo pípať, tak potom sme začali počúvať protilietadlové systémy,“ opísal situáciu v Dubaji Slovák Juraj Sasák 1. marca.
„Svojimi zásahmi na civilnú infraštruktúru v celom regióne sa snaží v podstate vyvolať akýsi nátlak na Spojené štáty a Izrael, aby zastavili svoje útočné operácie,“ ozrejmil bezpečnostný analytik Vladimír Bednár.
„Preto útočí na mäkké ciele, v tomto prípade najmäkší cieľ. Najcitlivejší cieľ v Spojených arabských emirátoch nie je ropa ako v Saudskej Arábii, ale turistický priemysel. Druhý dôvod je, že tieto štáty majú dlhodobo skrytý konflikt s Iránom. Irán si robí zálusk na ich územie, ale to je dlhodobá hra,“ skonštatoval Tomáš Alner.
Občianska vojna a nestabilita
Snaha implantovať predstavy o západnom štýle demokracie sa v blízkovýchodnom regióne, najmä pokiaľ ide o Irán, javí ako neuskutočniteľná vec. Demokraciu nemožno vnútiť vojnou. História a jej zakódovanie v DNA Peržanov je, zdá sa, neprekonateľná.
„Prakticky v žiadnej krajine, kde došlo k nejakej takejto intervencii, to neviedlo k zlepšeniu situácie. Krajina sa zvyčajne ocitne na pokraji buď občianskej vojny, prípadne je absolútne politicky nestabilná,“ uviedol politológ Branislav Kováčik.
„Je možný aj scenár, že sa s niekým nakoniec Trump dohodne, čo predá, akože vyhral som ďalšiu vojnu, ale v skutočnosti bude ten režim pokračovať ďalej len s posvätením prezidenta Spojených štátov,“ myslí si Martin Kugla.
Podľa religionistu Kovácsa môže súčasný konflikt utvrdiť pozíciu armády v mocenskej štruktúre. „Revolučné gardy získavajú vlastne s konfliktom a práve nádej pre nejakú demokratickú zmenu sa zmenšila. Práve to je ten opačný efekt,“ dodal.
„Či sa dostanú k moci vojenskí hodnostári? Pravdou je, že väčšina dnešných lídrov, ktorých považujeme za civilných, má nejakú vojenskú minulosť či už v armáde alebo v revolučných gardách. Vojenskí lídri sú pri moci tak či tak aj teraz,“ vyhlásil arabista Jaroslav Drobný.
„Išlo o vopred naplánovaný a nevyprovokovaný akt ozbrojenej agresie proti suverénnemu a nezávislému členskému štátu OSN. Je to porušenie základných zásad noriem medzinárodného práva,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharová.
Ceny ropy a plynu
„Je to výsledok situácie, keď sa veľkí a silní rozhodnú robiť si, čo chcú, nerešpektujú medzinárodné právo, je to absolútny rozklad svetového poriadku,“ vyhlásil premiér SR Robert Fico (Smer-SD) deň po útoku.
Letecká nadvláda Izraela a Spojených štátov zrejme nebude stačiť na zmenu politickej orientácie krajiny. „Irán je obrovská krajina, nebude stačiť vyslať špeciálne jednotky. Invázia by musela byť veľmi masívna, nestačí zničiť mocenské centrá, režim má naozaj oporu vyslovene v každej dedine,“ myslí si arabista.
Spojené štáty nasadili do bojov v Iráne najmodernejšiu vojenskú techniku – viac ako 20 zbraňových systémov. Operácia Epic Fury sa vyznačuje najintenzívnejším využitím americkej leteckej sily v regióne za posledné roky.
Počas operácie odpálili viacero striel Tomahawk. Je to strela s plochou dráhou letu, ktorá bola uvedená do výroby v 80. rokoch minulého storočia ako námorný prostriedok pri predpokladanom útoku na Sovietsky zväz.
Ide o nosič jadrových, taktických, resp. strategických zbraní. Prvýkrát boli na bojové účely použité počas vojny v Perzskom zálive. Počas útokov na Irán boli prvýkrát nasadené nové, doteraz neznáme verzie tejto strely, ktoré potláčajú demaskujúce príznaky, to znamená neviditeľnú technológiu stealth.
Rakety Tomahawk
Rakety Tomahawk štartovali z krížnikov a torpédoborcov, ktoré sprevádzajú lietadlovú loď Gerald Ford operujúcu v Stredozemnom mori pri pobreží izraelskej Haify.
Je to najväčšia lietadlová loď na svete, ktorá funguje ako plávajúca letecká základňa. Je navrhnutá tak, aby dokázala niesť až 90 lietadiel a vrtuľníkov, medzi nimi aj najmodernejšie stíhačky F-35. Posádku lode tvorí zhruba 4 500 ľudí.
Americké jednotky prvýkrát odpálili proti Iránu aj nové balistické strely zo systému HIMARS, ktoré použili na presné údery proti iránskym cieľom, pričom prvýkrát došlo k ich nasadeniu s novými typmi munície.
Strely poskytujú systému HIMARS výrazne dlhší dosah, viac ako 500 kilometrov, čo Američanom umožnilo zasiahnuť strategické ciele hlboko v iránskom vnútrozemí.
Podľa vojenského analytika Vladimíra Bednára by pre Trumpa predstavovalo veľký problém, ak by sa Iránu podarilo potopiť lietadlovú loď Abraham Lincoln. „Malo by to väčší dopad na americkú zahraničnú politiku ako 11. september, a preto je to veľmi málo pravdepodobné,“ povedal.
„Skutočná vzdušná prevaha Izraela a Spojených štátov amerických proti Iránu, aj proti týmto relatívne moderným systémom, je naozaj veľmi veľká,“ vyhlásil Bednár.
„Intenzita iránskych útokov je omnoho menšia, dokonca aj prvý deň, kedy odpálili približne 310 takýchto balistických rakiet. Toto bez problémov dokáže protivzdušná obrana jednotlivých štátov v regióne zvládnuť,“ dodal.
„Strategickým cieľom Ameriky je mať kontrolu nad týmto regiónom a Irán je jedinou krajinou, ktorú Spojené štáty americké nemali pod kontrolou v tom slova zmysle, že sa nesprávala ako spojenec,“ vysvetlil Kováčik.
Premiér má obavy z vyšších cien ropy
„Trpieť budeme aj my, ak totiž vojna v Iráne obmedzí dodávky ropy, môžeme očakávať vyššie ceny pohonných hmôt,“ vyhlásil Fico.
„Všetko závisí od toho, ako dlho ten konflikt bude trvať a to nikto nevie odhadnúť. Pokiaľ by trval len tých päť týždňov, tak to nebude až taká tragédia,“ objasnil ekonóm Ľuboš Pavelka.
„Cez Hormuzský prieliv prechádza asi 20 percent ropy, ktorá sa vyťaží a exportuje do celého sveta. Čiže táto pätina ropy je momentálne zastavená,“ povedal ekonomický analytik Tatra banky Juraj Valachy.
„Cena ropy pred zásahom bola okolo 60 dolárov za barel, dnes je 83. A pokiaľ sa konflikt neupokojí, tak môže ísť cez sto dolárov, kľudne aj 150. Naozaj toto je už ten extrémny scenár. Pokiaľ by toto nastalo, tak ceny pohonných hmôt by sa prakticky zdvojnásobili,“ doplnil Valachy.
„Ceny medzinárodnej prepravy zdražili behom posledného týždňa o viac ako som čítal od 80 až do 120 percent. Toto má potom vplyv na tú konečnú cenu pre zákazníka,“ dodal Pavelka.
Irán dnes stojí na križovatke dejín. Režim, ktorý prežil revolúciu, vojnu aj desaťročia sankcií, čelí najväčšej skúške svojej existencie. Otázkou však nie je len to, kto bude vládnuť v Teheráne.
Výsledok tejto vojny môže rozhodnúť aj o stabilite celého Blízkeho východu a nepriamo aj o živote ľudí tisíce kilometrov za jeho hranicami. Lebo zatiaľ čo rakety menia mapu vojny, odpoveď na otázku, či sa zmení aj samotná krajina, zostáva stále otvorená.
