V obci Čavoj nikdy ľudia neplatili za vodu. Hoci využívali verejný vodovod, nemali namontované vodomery. Až súčasnej starostke sa podarilo po desaťročiach vodovod skolaudovať. Napriek tomu, že už budú musieť obyvatelia platiť, viacerí sa z toho tešia.
Partia inštalatérov v týchto dňoch montuje v Čavoji posledné vodomery. V malej podhorskej obci sa tak začína nová éra. Obyvatelia totiž doteraz za vodu neplatili. „Keď sme povedali kamarátom, že vodu máme zadarmo, čudovali sa, kde sme,“ hovorí chatár z Čavoja Pavol Kovalíček.
„Prvá časť vodovodu v obci bola postavená pred tridsiatimi rokmi. Dobudovával sa pred dvadsiatimi rokmi. Ľudia vodu mali, ale vodovod nebol skolaudovaný. Žiadna poplatková povinnosť za celé roky teda nebola zavedená,“ vysvetľuje starostka obce Čavoj Anna Gulášová.
„Veľakrát sa stalo, že v lete voda nie je a máme malý tlak vody. Radšej zaplatíme a budeme ju mať,“ uvádza obyvateľ Čavoja Marián Borko.
„Ľudia to aj zneužívali. Ako sa hovorí, čo je zadarmo, si nevieme vážiť. Takisto to bolo aj s našou vodou. V domoch, ktoré sú vyššie položené, keď prišiel víkend v lete, začala byť veľká spotreba. Koncové domy jednoducho vodu nemali. Tých, ktorí si polievali trávniky a napúšťali bazény, veľmi za to hlava nebolela,“ pokračuje Gulášová.
Situácii v obci Čavoj sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Miriam Dobrotová:
Za vodu platila obec
Za spotrebovanú vodu tak musela platiť obec. To však neboli najvyššie výdavky. „Obci sa každým rokom zvyšovali náklady na prevádzku. Išlo hlavne o údržbu, odstraňovanie porúch a dobudovávanie. Všetko, čo sa robilo, sa robilo z obecných peňazí. Ten rozpočet je pre všetkých, nielen pre tých, ktorí vodovod užívajú,“ vysvetľuje starostka.
Ľudia budú odteraz platiť 85 centov za kubík a vyzbierané peniaze obec opäť investuje do vodovodu. „Keď sme montovali vodomery, odhalili sme veľa závad. Asi polovica zemných súprav je nefunkčná. Niektoré sa budú musieť vymieňať, niektoré poopravovať. Začneme vytvárať rezervný fond, ktorý je nevyhnutný pri prevádzke vodovodu. Z toho rezervného fondu sa následne budú hradiť opravy,“ uvádza Gulášová.
Obec má malý rozpočet. Obyvateľov s trvalým bydliskom je len 500. Zvyšok tvoria chatári, na ktorých nedostáva podielové dane. Platby za vodu tak samospráve výrazne pomôžu.
„Všade sa platí za vodu. Je to normálne, neboli sme na to zvyknutí, ale zvykneme si. Neviem, či sa dá viac šetriť na vode, sprchovať sa musíme,“ hovorí obyvateľka Čavoja.
„Nie každý sa stotožnil s touto poplatkovou povinnosťou. Ani pre mňa to nebolo jednoduché rozhodnutie. Každý jeden poplatok totiž zaťažuje domácnosti. Nie sú s tým ľudia stotožnení, možno niektorí sú aj nahnevaní. Snažili sme sa to však vysvetliť. Vo finále je to pre dobro všetkých,“ dodáva starostka.
Starostka netuší, prečo tri desaťročia nikto vodovod neskolaudoval. Sama však priznáva, že to nebolo jednoduché a jej celý proces trval tri roky.
