Blízkosť diaľnice a rýchlostnej cesty plus nevyužité hektáre. Na okolie bratislavskej rafinérie Slovnaft sa vrhli developeri. Po rokoch investičného ticha sú to prví pionieri.
V priestore, ktorý bol doteraz takmer prázdny, chystajú logistické a technologické parky. Voľné pozemky však boli pôvodne určené na iný účel. V prípade výbuchu v rafinérii mali slúžiť ako vankúš pre obytné zóny.
Slovnaft dnes patrí medzi najmodernejšie rafinérie v Európe. Postavili ho v 50. rokoch na okraji hlavného mesta.
„Od 50. rokov, keď rafinéria bola postavená úplne mimo centra, prakticky mimo Bratislavy, v záznamoch už nájdete, že je súčasťou Bratislavy. Postupom času sa teda tá zástavba približuje,“ vysvetľuje riaditeľ komunikácie pre Slovnaft, a.s. Anton Molnár.
„Keď si pozrieme ten doterajší urbanizmus okolia Slovnaftu, z južnej, západnej a východnej strany sa neumiestňovali žiadne objekty. Do bezprostredného okolia s výnimkou možno nejakých stavebných dvorov alebo nejakých dočasných stavieb,“ uvádza občiansky aktivista Ivor Švihran.
„Niektoré mestské časti, ako Vrakuňa, vznikli počas výstavby Slovnaftu. Robotníci boli prví obyvatelia Vrakune, podobne Podunajských Biskupíc, čo bola kedysi obec. Potom narástla do mestskej časti,“ pokračuje Molnár.
„Biskupice najviac znášajú blízkosť Slovnaftu a polohu na juhovýchode Bratislavy, kde sa vždy odkladali tie zlé zámery,“ dodáva Švihran.
Výstavbe v okolí bratislavského Slovnaftu sa v relácii Reportéri venovala redaktorka Ingrid Drozdíková:
Ochranné pásmo v okolí
Národný výbor hlavného mesta v roku 1979 určil okolo Slovnaftu hygienické ochranné pásmo, v ktorom je výstavba regulovaná. Vo vnútri pásma sú ešte dve bezpečnostné zóny, kde zakázal stavať.
Do tohto priestoru by sa v prípade havárie v rafinérii mala vyliať tlaková a tepelná vlna. Bezpečnostné pásma v roku 2001 potvrdil Okresný úrad Bratislava II.
„Rafinéria je objektom kritickej infraštruktúry. Úradmi boli v minulosti tieto pásma vykreslené práve z dôvodu, aby sa dostatočne dodržiavali bezpečnostné pravidlá,“ objasňuje Molnár.
„Slovnaft je podnik kategórie B, ktorý vyrába, ale aj skladuje nebezpečné látky. Aj preto je toto hygienické pásmo vytýčené, aby sa predišlo ohrozeniu pri nejakej mimoriadnej udalosti,“ hovorí poslankyňa Obecného zastupiteľstva v Rovinke Veronika Basta.
„Myslíte, že vzdialenosti, ako boli určené, tak boli vytýčené v 70. rokoch. Myslím, že je to 1,5 a tri kilometre. Samozrejme, je to v okolí technológií. Rafinéria má niekoľko technológií,“ dodáva Molnár.
Zmeny v okolí
Okolie Slovnaftu však čaká dramatická zmena. Ani bezpečnostné pásma v okolí rafinérie investorov nezastavili. Vyrastie tu sedem priemyselných a logistických parkov spojených s administratívou. Niektoré projekty zaberú doteraz nevyužívané polia, inde sa rozšíria a prestavajú pôvodné areály.
Vznikne tak nová priemyselná zóna, ktorá sa priblíži k obývanej časti. Na debatu, či je to správne využitie lokality, je neskoro. Nejasné pravidlá o bezpečnostných pásmách okolo Slovnaftu, územný plán mesta a aj tlak vlastníkov pozemkov nahrali silným investorom.
Medzi prvými lastovičkami sú Logistické centrum Podunajské Biskupice, ktoré sa bude rozprestierať na ploche 13 hektárov, zamestnávať bude 580 ľudí, vybuduje 343 parkovacích miest a denne ním prejde 153 nákladných vozidiel.
Ďalším zámerom je South Point Logistic Park. Zaberie 14,2 hektára pôdy, do práce tam bude chodiť 455 zamestnancov, ktorí budú môcť spolu s návštevníkmi parkovať na 362 miestach. Denne ním prejde 35 nákladných vozidiel.
„Smerom na Šamorín, kde spadajú emisie a kde sú najväčšie dosahy umiestňovania priemyslu, žije asi stotisíc ľudí. Tí sú denne poznačovaní tým, že do tohto priestoru umiestňujeme ďalší a ďalší priemysel. Už ten Slovnaft je totiž oveľa väčší, než to územie dokáže zvládnuť,“ vysvetľuje Švihran.
V súlade s územným plánom
Bratislavský magistrát súhlasil s výstavbou South Point parku aj logistického centra Podunajské Biskupice. Podľa neho sú v súlade s územným plánom mesta z roku 2007.
„Platí samozrejme aj rozhodnutie výboru aj územný plán. My posudzujeme súlad s reguláciou priestorového usporiadania a funkčného využitia územia. To sme posúdili. Možnosť zástavby v ochrannom pásme, ktoré je podnikové, k tomu sa vyjadruje spoločnosť Slovnaft. Stavebný úrad bude musieť posúdiť aj toto stanovisko,“ objasňuje hlavný architekt mesta Bratislava Juraj Šujan.
„Naši projektanti neboli schopní vyčítať, aká je regulácia. Za nás boli zmätočné a dopytovali sme sa na viacerých miestach, ako máme teda postupovať,“ hovorí Robert Paldia z Blueprint s.r.o., developer Logistického centra Podunajské Biskupice.
„Je dôležité si povedať, že územný plán mestská časť nemá vo svojich rukách. Sme odkázaní na to, aký územný plán schváli magistrát hlavného mesta Bratislavy. Na oboch týchto pozemkoch, na oboch týchto plochách je dnes farba priemyslu, kód 302. To znamená, že obaja investori využili existujúci územný plán,“ objasňuje starosta MČ Bratislava – Podunajské Biskupice Roman Lamoš.
Ochrana majetku a zdravia
„Áno, je to pravda, že je záujem o priblíženie sa k priemyselnému areálu, ktorý historicky je daný ako priemyselný areál. Je tam viacero projektov. My vždy pri takýchto zámeroch, či už to bolo aj v minulosti, alebo aj v súčasnosti, poukazujeme na platné bezpečnostné a hygienické pásma, ktoré sú v okolí rafinérie,“ tvrdí Molnár.
„Teraz však vidíme, že pre navrhovateľov vôbec nie je prekážka, že už sa to volá ochranné a hygienické pásmo. Ide o ochranu majetku a samozrejme o ochranu zdravia a životov potenciálnych zamestnancov. Neviem si to vysvetliť, že takáto dôležitá vec nie je braná ako seriózny argument,“ sťažuje sa Basta.
„Bezprostredná blízkosť Slovnaftu je celému mestu handicapom, čo sa týka znečistenia. Ale či to je 300 metrov, kilometer alebo je to päť kilometrov, v zásade to nejaký veľký rozdiel nie je. Tie ochranné pásma sú určitou formou ochrany pre Slovnaft v prípade, že dôjde k nejakej havárii. A pevne verme, že nedôjde,“ myslí si Paldia.
„V podstate tým, že mestská časť Podunajské Biskupice je najväčšou mestskou časťou v rámci Bratislavy, prináša to určitý rozvoj do tejto časti. Podunajské Biskupice majú čo ponúknuť budúcim obyvateľom,“ uvádza poslanec Miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava – Podunajské Biskupice Peter Dilik.
„Sekundárne tiež príde k nakupovaniu v prevádzkach, služby sa budú rozvíjať. V neposlednom rade je to aj rozvojový poplatok a dane z nehnuteľnosti. Tie prinesú mestskej časti financie na to, aby sme vedeli rozvíjať chodníky, školy, škôlky, verejné objekty, verejný priestor,“ dodáva starosta MČ Bratislava – Podunajské Biskupice Roman Lamoš.
Posudzovanie úradu
Oba projekty prešli Okresným úradom v Bratislave. Ten v zisťovacom konaní posudzoval, či developeri musia vypracovať štúdiu dopadov na životné prostredie tzv. EIA. Rozhodol, že nie.
„Podľa stanoviska Štátnej ochrany prírody SR je zámer z pohľadu záujmov ochrany prírody prijateľný a preto nepožaduje ďalšie posudzovanie. Rovnako RÚVZ Bratislava nepožadoval ďalšie posudzovanie, ani Mestská časť Bratislava-Podunajské Biskupice nemala námietky,“ uvádza hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann.
„K týmto projektom sme sa aj v tomto zmysle vyjadrovali. Obidva logistické parky sú v tesnej blízkosti a v rámci tých pásiem. My iba upozorníme na tie ochranné bezpečnostné pásma,“ vysvetľuje Molnár.
„Mám za to, že ak orgánu posudzovania vplyvov pristanú na stole dva projekty tohto typu v tom istom časovom období, má stále zákonné možnosti, kedy môže povedať, že hoci tieto projekty nespĺňajú parametre na to, aby prebehla EIA, môžem ja rozhodnúť o tom, že tá EIA prebehne. A to z toho titulu, že tie projekty sú umiestňované už v dostatočne zaťaženom území,“ vysvetľuje právnička Ivana Figuli.
„Je to veľmi zvláštne. Nemáme na to jasné vysvetlenie. Zachoval sa totiž už, myslím, druhý alebo tretíkrát v tomto území. Zámery bezprostredne v okolí Slovnaftu neposudzoval, hoci samotný Slovnaft ich napadol práve kvôli umiestneniu do bezpečnostného pásma,“ hovorí Švihran.
„Zo zisťovacieho konania navrhovanej činnosti nevyplynula potreba ďalšieho vysvetľovania či posudzovania. Požiadavky, ktoré vyplynuli zo stanovísk, sa dajú vyriešiť v povoľovacích konaniach a OÚ Bratislava ich dal zapracovať do podmienok rozhodnutia,“ dodáva Neumann.
„Okresný úrad, ktorému sme dali pripomienky, odpovedal rovnakým rozhodnutím. Prekvapilo ma to, nie je splniteľné to, čo okresný úrad uvádza, že bude rešpektované hygienické ochranné pásmo. Ak tam niečo postavíte, tak už ho nerešpektujete. To znamená, že je to úplne nelogická formulácia,“ myslí si Basta.
Desiatky metrov od Slovnaftu
Logistický park South Point bude od plota Slovnaftu vzdialený okolo asi 20 metrov. Mali by v ňom byť sklady aj priestor na ľahkú výrobu. „V južnej časti lokality Vlčieho hrdla, respektíve na hranici Ružinova a mestskej časti Biskupice je tzv. pásmo ochrannej zelene z južnej strany Slovnaftu,“ uvádza Švihran.
„So samotnými investormi som sa nestretol. Každopádne chodia sem zástupcovia investorov a chodí inžiniering na úrad. Je to úplne bežné,“ objasňuje Lamoš.
„Investorom tohto zámeru je naša rodina a je to ďalší zo zámerov, ktorým sa snažíme zvelebiť naše dedičstvo po pánovi Micherovi. Odhadované investičné náklady sú 35 miliónov eur. Hlavnou činnosťou bude prenájom priestorov,“ uvádza v písomnom stanovisku konateľ South Point Logistic Park, s.r.o. Petr Doležal.
„Táto investícia výrazne negatívne zasiahne do okolia Slovnaftu. Slovnaft je už dnes lokalita, ktorá je najhorúcejšie miesto Bratislavy, najväčší producent emisií v Bratislave,“ reaguje Švihran.
Územné konanie projektu
Logistické centrum Podunajské Biskupice bolo v čase prípravy reportáže na mestskej časti v územnom konaní.
„Tento projekt bol otvorený dlhodobo. Investor mal predložiť chýbajúce dokumenty. Keď ich predložili, vydalo sa štandardne oznámenie o zahájení konania,“ hovorí Lamoš.
„Projekt logistického centra v Podunajských Biskupiciach sa nachádza na Lieskovskej ceste. V povoľovacom procese povoľujeme dve haly. Jednu s rozlohou približne 29-tisíc metrov, druhou okolo 15-tisíc metrov. Jedná sa o najmodernejšie možné haly na dnešnú dobu,“ tvrdí Paldia.
„Je to vyše 500 metrov od najbližšieho obývaného domu. Mestská časť tam má jeden objekt, je to požiarna zbrojnica, v ktorej nikto nebýva,“ tvrdí Lamoš.
„Plánovaná investícia nám v súčasnosti podľa biznisplánu vychádza niekde na úrovni 60 miliónov eur,“ objasňuje Paldia.
Urbárny pozemok
„Je dôležité si povedať, že celý tento pozemok je urbárny. Urbariát v Podunajských Biskupiciach vznikol v roku 1996. K dnešnému dňu je tam 284 urbárníkov. Súhlasia s výstavbou, lebo vedeli, za akým účelom tieto pozemky predávajú alebo dávajú do nájmu,“ spomína Lamoš.
„Momentálne sa nám ako negatívum javí len tá vizuálna časť. Dnes sú ľudia zvyknutí na siluetu Slovnaftu, čo tiež nie je úplne najpríjemnejší pohľad. Pred jednu tú časť sa postaví jedna budova, ktorá trošku zmení ten vizuál,“ pokračuje.
„Tento zámer a všetky ďalšie plánované zámery v území budú mať vplyv aj na kvalitu života v našej obci. Prevládajúce prúdenie vetra je totiž severozápadné. To znamená, že keď fúka našim smerom od zdroja, od Slovnaftu, nám z neho dofúkne znečistenie. Pribudne však aj ďalší zdroj, a to je logistický park. Samozrejme už v dnešnej dobe vieme, že to nie je jediný zámer,“ sťažuje sa Basta.
Problém s dopravou
Hlavným znečisťovateľom pri logistických parkoch bude doprava. Kamióny budú využívať rovnaké dopravné napojenie z Lieskovskej cesty cez Ulicu Svornosti na D4. „Z nášho areálu vychádzame na cestu prvej triedy. Keď si pozriete definíciu cesty prvej triedy, je to cesta nadnárodného významu. Aj vo všetkých mapách ju budete vidieť ako zakreslený hlavný ťah smerom na Maďarsko,“ hovorí Paldia.
„Podľa mojich informácií, ktoré mám dostupné, to vyzerá tak, že zhruba 400 kamiónov denne by malo v dotknutej lokalite jazdiť. To je extrémna záťaž,“ tvrdí poslanec MsZ Bratislava Martin Winkler.
„Investori predložili dopravno-kapacitné posúdenie, aj priľahlých križovatiek. Z projektu tohto parku vyplýva, má tam chodiť 80 kamiónov počas dňa. V tom druhom parku je to okolo 35 kamiónov počas dňa. To znamená, že je to okolo sto kamiónov alebo sto nákladných vozidiel za deň,“ reaguje Lamoš.
„Je to ďalšia nová, dovolím si povedať, obrovská dopravná záťaž. Cez našu obec vedie cesta prvej triedy a už teraz je tá situácia dosť neúnosná. Keď pribudnú ďalšie nákladné vozidlá, ktorých asi nebude málo, budeme to cítiť aj my,“ myslí si Basta.
„Nemyslím si, že ideme zaťažovať tú istú dopravnú tepnu v tejto lokalite,“ hovorí Paldia.
„Každá investícia určite prináša otázky. Možno aj nejaké negatíva. Jedna z tých, ktorých som si preštudoval, bola dopadová štúdia na dopravu. Táto investícia si však vyvolá nepriama investíciu zlepšenie kvality križovatky ulici Svornosti a Lieskovskej cesty,“ objasňuje Dilik.
Chýba MHD
„Je tu mnoho ďalších problémov, čo sa týka dopravy. Územie nie je obslúžené mestskou dopravou. Všetci tí zamestnanci sa sem teda budú pravdepodobne musieť dopravovať autami,“ myslí si Švihran.
„Územný plán určuje túto lokalitu ako rozvojové územie, kde patria z hľadiska funkčnej regulácie zariadenia a areály veľkoobchodných skladov, distribučných centier, logistické parky, areály stavebnej výroby vrátane stavebných dvorov a zariadení. Funkčná regulácia ako aj regulácia intenzity využitia územia boli v navrhovaných zámeroch dodržané,“ píše v stanovisku Magistrát hl. mesta SR Bratislavy.
„Či už berieme mestské časti hlavného mesta alebo aj satelitné obce. My sme jednou z nich. Otázka znie, akým spôsobom sa môžeme alebo nemôžeme rozvíjať, pokiaľ sa toto všetko vo vzdialenosti ani nie tri km od nás deje. Rovinka je naozaj pod veľkou záťažou a bude ešte pod väčšou,“ vysvetľuje Basta.
Tak, ako sa v 19. storočí umiestňoval priemysel na tie náveterné strany mesta, my po 150 rokoch stále robíme to isté. Priemysel umiestňujeme do juhovýchodného kvadrantu, ktorý degradujeme,“ dodáva Švihran.
