Metóda budúcnosti razenia tunelov už nie je len víziou. U našich susedov v Poľsku sa stala realitou. Pri výstavbe najdlhšieho železničného tunela tam po prvýkrát nasadili raziaci štít TBM.
Táto technológia dokáže výrazne zrýchliť výstavbu a zároveň znížiť náklady aj v náročnom horninovom prostredí. Zásadne tak mení spôsob, akým vznikajú železničné aj cestné tunely. Podľa ministra dopravy by sa podobné riešenie mohlo v budúcnosti uplatniť aj na Slovensku, napríklad pri tuneli Karpaty.
Historický moment pre Poľsko. Raziaci štít prerazil posledné metre železničného evakuačného tunela pri Krakove.
„Vybrali sme najlepšiu metódu, ktorá bola najrýchlejšia a najbezpečnejšia z hľadiska inžinierskych prác. Viem, že táto investícia má význam nielen pre juh Poľska, ale aj pre našich susedov zo Slovenska,” povedal minister infraštruktúry v Poľsku Dariusz Klimczak.
„Čo sa týka geologických podmienok a karpatského flyšu, ide o veľmi náročný projekt. Od zložitých geotechnických podmienok, cez vysoký tlak vody, prítoky vody až po tektonické poruchy,” vysvetlil riaditeľ projektu Marcin Curkowicz.
Novej metóde razenia tunelov sa v relácii Správy venovala redaktorka STVR Zuzana Lechanová:
Samotný raziaci štít má priemer takmer päť metrov a dĺžku približne 170 metrov. Vyrobili ho v Číne, odkiaľ ho po častiach prepravili loďou do Poľska.
Montáž trvala mesiace
„Trvalo to približne dva mesiace. Následne z prístavov v Gdansku a Gdyni ich po ceste prepravili na stavenisko,” vysvetlil minister infraštruktúry v Poľsku Klimczak.
Jeho montáž trvala ďalšie tri mesiace. Samotné prerazenie takmer štvorkilometrového evakuačného tunela však stroj zvládol za necelý rok.
Jedenásť metrov je priemer, ktorý dokážu touto technológiou prevŕtať. No poľskí stavitelia majú aj rekord, viac ako 40 metrov za jeden deň.
„Pri 46 metroch ide približne o objem 4 600 kubických metrov. Podarilo sa to aj preto, že pri veľkých tuneloch využívame pásový dopravník, ktorý má veľmi vysokú kapacitu pri odvoze výrubu,“ povedal riaditeľ projektu Marcin Curkowicz.
Tunel prerazila poľská stavebná spoločnosť, ktorá u nás stavia privádzač na diaľnice D1 a D4. Aj preto by sa ich skúsenosti a technológia raziaceho štítu, mohli využiť aj u nás, napríklad pri plánovanom tuneli Karpaty.
Tunel Karpaty má byť jedným z najvýznamnejších dopravných projektov na Slovensku. Vzniknúť má na D4 medzi Račou a Záhorskou Bystricou a s dĺžkou okolo jedenásť kilometrov pôjde o najdlhší tunel u nás. Projekt je zatiaľ v príprave.
„Táto vŕtacia mašina vám v podstate, zároveň ako ide rovno, skladá z prefabrikátov to ostenie tunela – vyskladáva ten tunel tak, ako ide a verím tomu, že na Slovensku čoskoru uvidíme podobný tunel,” vyhlásil minister dopravy SR Jozef Ráž.
