Vyššia volebná kaucia pre politické strany je znovu na stole. Predchádzajúce návrhy ministerstva vnútra zastavili, keďže koaliční partneri sa na viacerých zmenách nedokázali dohodnúť. Teraz sa podobné úpravy vrátili do diskusie v novej podobe. Opozícia avizuje, že tieto zmeny nepodporí.
Medzi diskutovanými zmenami bola minulý rok napríklad volebná kaucia pre politické strany vo výške 50-tisíc eur, vyplácanie štátnych príspevkov len stranám, ktoré sa dostanú do parlamentu, či zvýšenie kvóra na vstup do Národnej rady. Návrh v tom čase pripravovalo ministerstvo vnútra.
„Zo strany hlavne koaličných partnerov nebola vôľa podporiť niektoré návrhy,“ uviedol štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák (Hlas-SD).
„V Hlase sme prekvapení, že čiastkovo dostávame jednotlivé návrhy, ktoré boli vtedy ako celok podávané na novelu zákona od našich kolegov,“ povedal predseda poslaneckého klubu strany Hlas-SD Róbert Puci.
Jednou z takýchto zmien je aj zvýšenie volebnej kaucie pre politické strany. V súčasnosti musí každá strana zaplatiť kauciu vo výške takmer 17-tisíc eur. Podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer-SD) by táto suma mohla byť vyššia.
Návrhu zákona o politických stranách sa v relácii Správy venovala redaktorka Miriam Čerešníková:
„Teraz je to podľa toho výpočtu niekde pod úrovňou 40, nejakých 35, alebo také nejaké číslo to je,“ uviedol Robert Kaliňák.
„Je to úplná hlúposť, pretože pre strany, ktoré dodržujú zákony o volebnej kampani, ktoré poctivo si strážia financie, ktoré nemajú peniaze od oligarchov, sú tieto peniaze zbytočný náklad, ktorý mohli použiť v kampani,“ vyhlásil poslanec Národnej rady (NR) SR Július Jakab (Hnutie Slovensko – Za ľudí).
Viazanosť k strane alebo hnutiu
„Ona nemala v sebe valorizačný mechanizmus. Za tých 22 rokov reálna cena je niekde úplne inde, než bola pred tými 22 rokmi,“ tvrdí predseda poslaneckého klubu strany SNS Roman Michelko.
„Jasné, 30-tisíc nie je tak brutálne alebo veľké číslo, ktoré by mohlo úplne položiť na lopatky politické strany. Ale nech Robert Kaliňák neráta s našimi hlasmi,“ vyhlásil líder KDH Milan Majerský.
Súčasťou zmien by mohlo byť aj to, že poslanec bude viazaný stranou alebo hnutím, za ktoré bol zvolený a v ktorého poslaneckom klube pôsobí.
„Mnoho poslancov sa rozhodne, že nerešpektujú vôľu voličov, ktorí dostali hlas a zrazu chcú reprezentovať nejakú inú stranu. Keď sa niekto rozhodne z toho klubu vystúpiť, mal by zároveň stratiť aj poslanecké miesto,“ priblížil Robert Kaliňák.
Imperatívny mandát
„To by bolo zavedenie imperatívneho mandátu a bolo by to v rozpore s ústavou Slovenskej republiky. Jednoducho sa deje, že niekedy sa poslanci nezhodnú so svojimi stranami a odídu. Napokon, tak vznikla aj strana Smer,“ skonštatoval podpredseda poslaneckého klubu strany SaS Ondrej Dostál.
„Osobne si ani nemyslím, že zmena z jedného klubu a prestupovanie do iného poslaneckého klubu by mohla byť titul na zbavenie mandátu poslanca Národnej rady,“ povedal Michal Kaliňák.
„Možno si k tomu sadneme. Možno to aktualizujeme a podáme tak, ako to bolo vtedy pripravené ako celok,“ pripustil Puci.
