Z pondelkovej (23. 3.) správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) o stave klímy vyplýva, že Zem zápasí s rekordnou energetickou nerovnováhou, ktorá otepľuje oceány na bezprecedentnú úroveň, spôsobuje čoraz extrémnejšie počasie a ohrozuje zdravie ľudí aj zásoby potravín.
Organizácia varovala, že kľúčové ukazovatele sa naďalej zhoršujú. Informovala o tom agentúra DPA a denník The Guardian.
WMO potvrdila, že roky v období 2015 až 2025 boli najteplejšími 11 rokmi, aké boli kedy zaznamenané. Podľa najnovšej správy o stave klímy v roku 2025 sa nerovnováha medzi príjmom a výdajom energie na Zemi rýchlo prehlbuje. Teploty stúpajú, oceány sa otepľujú, ľadovce sa topia a koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére naďalej rastie.
„Nemožno poprieť, že tieto ukazovatele sa nevyvíjajú smerom, ktorý by vzbudzoval veľkú nádej,“ uviedol zástupca generálneho tajomníka WMO Ko Barrett.
Generálny tajomník OSN António Guterres opísal situáciu ako núdzovú. „Ľudstvo práve prežilo 11 najteplejších rokov v histórii. Keď sa história zopakuje 11-krát, už to nie je náhoda. Je to výzva k činu,“ vyhlásil.
Minulý rok bol druhým alebo tretím najteplejším rokom v histórii s priemernou teplotou vyššou o 1,43 stupňa Celzia než v období pred industrializáciou. Rok 2024 bol dokonca ešte teplejší, s priemernou teplotou vyššou až o 1,55 stupňa Celzia.
Zrejmé závažné dôsledky
Podľa svetových lídrov sú závažné dôsledky už zrejmé v podobe klesajúcich úrod, zhoršujúcich sa epidémií horúčky dengue a čoraz intenzívnejších vĺn horúčav, lesných požiarov a búrok.
Parížska klimatická dohoda si stanovuje za cieľ obmedziť nárast globálnej priemernej teploty na 1,5 stupňa Celzia, aby sa predišlo najzávažnejším dôsledkom klimatických zmien.
WMO vôbec po prvýkrát zdôraznila energetickú nerovnováhu Zeme ako kľúčový ukazovateľ. V stabilnej klíme by energia absorbovaná zo Slnka bola vyvážená energiou odrazenou späť do vesmíru.
Hladiny skleníkových plynov spôsobené ľudskou činnosťou však dosiahli najvyššie koncentrácie za posledných 800-tisíc rokov, čím sa znížila schopnosť planéty uvoľňovať teplo.
Viac než 91 percent prebytočnej energie sa ukladá v oceánoch, uviedla organizácia. Rýchlosť otepľovania oceánov sa medzi obdobiami 1960 až 2005 a 2005 až 2025 viac než zdvojnásobila.
WMO, ktorá vyhodnocuje klimatické vedecké poznatky z celého sveta, sumarizuje ukazovatele ako sú teploty, topenie ľadu, emisie skleníkových plynov i ďalšie.
