Diskusia o fungovaní imigračného úradu v USA sa opäť vyostruje, uviedol v relácii Aktuálne :24 spolupracovník STVR Matúš Dobšovič. „Je to téma ktorá sa cyklicky objavuje, najmä ak sa stane čosi, čo pritiahne pozornosť médií ako najnovšie prípad streľby z Kalifornie,“ uviedol.
Zároveň dodal, že podobné udalosti „len lejú olej do ohňa“ a prehlbujú napätie v spoločnosti. Rastie aj politická kritika a snahy o reformu.
Dobšovič upozornil, že zásahy imigračnej agentúry vyvolávajú neistotu medzi obyvateľmi. „Ide o tému, ktorú možno pozorovať v reálnom živote. Medzi nami totiž žijú tisíce imigrantov a konanie agentov ICE vyvoláva neistotu a napätie,“ vysvetlil. Podľa neho sa čoraz viac otvára otázka zodpovednosti agentov a hranice medzi bezpečnosťou a ochranou občianskych práv.
Veľké obavy vyvoláva aj využívanie moderných technológií. Dobšovič pripomenul, že súkromie je pre Američanov citlivou témou. „Väčšina Američanov má obavy z toho, ako a či budú tieto zozbierané dáta použité,“ vysvetlil.
Agenti majú podľa neho k dispozícii rôzne nástroje, napríklad aplikáciu na rozpoznávanie tváre, ktorá dokáže okamžite preveriť legálnosť pobytu. „Agent má možnosť vyhodnotiť priamo na mieste, či je táto osoba v krajine legálne alebo nie,“ doplnil. Existujú tiež technológie na sledovanie komunikácie či nákup geolokačných dát.
Dobšovič zároveň upozornil aj na paradox, ktorý túto tému sprevádza. „Na jednej strane sa obávame o svoje dáta a o svoje súkromie. Zároveň však naďalej používame aplikácie a využívame ich, pretože neexistujú alternatívy,“ uviedol.
Zmena stratégie
Nárast zatýkania podľa neho súvisí so zmenou stratégie. „V prvom rade ide o cieľenú zmenu taktiky agentúry ICE,“ uviedol a poukázal na zavádzanie kvót. „Existuje úsilie zatknúť denne určitý počet ľudí. Tie čísla sú rôzne od 200 do tisíc ľudí za deň.“ Zásadnou zmenou je aj prechod ku komunitným zásahom na pracoviskách či v susedstvách. Rozsah operácií rastie aj vďaka silnému financovaniu a technológiám.
Jedným z najväčších problémov je fakt, že mnohí zadržaní nemajú kriminálnu minulosť. „Je to jeden z hlavných bodov kritiky, pretože vďaka takémuto posunu sa mení aj diskusia,“ povedal Dobšovič. Téma sa podľa neho presúva od bezpečnosti k férovosti.
Dodal, že vznikajú otázky o omyloch či diskriminácii. „Kritizované je zároveň aj zatýkanie na základe vzhľadu, farby pokožky a podobne,“ povedal. Situácia podľa neho vedie aj k morálnej dileme v spoločnosti, keď sa ľudia rozhodujú „či je dôležitejšie poslúchať zákon alebo pomáhať blížnym.“
