Na hlavný obsah

Bežný symbol Veľkej noci a čokoládová pochúťka sa v minulosti spájal so zlom a nešťastím. Reč je o králikoch a zajacoch

Králiky majú rôzne podoby.

králiky
Tešia sa aj obľube chovateľov, u mnohých práve na jar prichádzajú na svet mláďatá. Foto: STVR

Dnes bežný symbol Veľkej noci a čokoládová pochúťka, no ešte pred storočím symbol zla či nešťastia. Zajac a králik ako symboly Veľkej noci do našej kultúry prenikli až v polovici minulého storočia. Dnes zdobia námestia, sviatočné stoly, aj koše s veľkonočnými dobrotami. Navyše, tešia sa aj obľube chovateľov, u mnohých práve na jar prichádzajú na svet mláďatá.

Menšie aj väčšie, jednofarebné aj strakaté. Králiky majú rôzne podoby a v domácich chovoch ich možno nájsť oveľa častejšie, ako klasické zajace. Tie žijú skôr v prírode. „Zajac a králik sú dva odlišné druhy a nedajú sa spolu ani chovať. Na 99 percent sa chovajú králiky medzi drobnochovateľmi,“ ozrejmil chovateľ Peter Supuka.

Najobľúbenejšie u nás sú takzvané stredné plemená. Chovajú sa na úžitok, teda mäso, pre potešenie, ale aj v snahe uspieť na chovateľských výstavách. Jedným z najpopulárnejších plemien v súčasnosti je holíčsky modrý králik.

„Minulý rok sme oslávili 50. výročie od uznania tohto plemena a posledných desať rokov je veľmi populárny aj v iných krajinách,“ uviedol chovateľ, ktorého králik tohto plemena sa stal európskym šampiónom.

Symbolu Veľkej noci sa v Správach :24 venovala redaktorka Jana Obrancová:

Zdroj: STVR

Hoci sú dnes zajace či králiky aj symbolom Veľkej noci, ešte začiatkom minulého storočia sa spájali skôr s negatívnymi javmi. „Zajac mal podobné významy, keď napríklad nám prebehol cez cestu, ako čierna mačka, čiže čakalo vás nejaké nešťastie alebo nehoda,“ vysvetlila etnologička Margita Jágerová.

Zmena u nás nastala až vplyvom nemeckej kultúry v polovici minulého storočia. „Najmä vplyvom marketingu, tovaru, ktorý sa distribuoval, začali byť prijímané nové vzory a tak sa dostal zajac aj do našej kultúry sviatkovania,“ dodala.

V nej zotrváva aj ako symbol jari, plodnosti a nového života. Ten medzi zajacmi či králikmi prichádza na svet aj v tomto období.

„V takomto veku je ešte starostlivosť úplne na mame, začínajú pomaličky prijímať granulovanú potravu, ochutnávajú seno, čiže ešte v takomto veku musia byť pri mame. Väčšinou vo veku okolo ôsmich týždňov sa odstavujú a začínajú žiť vlastný život,“ uzavrel Supuka.

Dožívajú sa aj okolo desiatich rokov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko