Ako je na tom stav demokracie vo svete? Na túto otázku pomerne optimisticky odpovedá týždenník The Economist, ktorý situáciu analyzuje podľa indexu, ktorý dlhodobo sleduje.
V článku konštatuje, že demokracia na tom nie je až tak zle, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
V rubrike Čítanie zo zahraničnej tlače sa venoval redaktor Samuel Ševčík:
Nariekanie nad celosvetovým stavom demokracie pre nás niekedy môže znieť abstraktne. Oslabovanie demokracie sa však konkrétne prejavuje vojnami, spornými voľbami či obmedzovaním občianskych slobôd po celom svete.
Najnovšie údaje demokratického indexu sesterskej organizácie týždenníka The Economist však naznačujú, že demokratický pokles sa od roku 2006 spomaľuje.
Skóre takmer troch štvrtín krajín zostalo stabilné alebo sa zlepšilo, pričom globálny index zaznamenal jeden z najväčších nárastov od roku 2012.
Organizácia hodnotí 167 krajín z desiatich podľa stavu ich demokracie a rozdeľuje ich do štyroch kategórií od plnohodnotných demokracií až po autoritárske režimy.
Podľa tohto meradla zaznamenal najväčší pokrok región Latinskej Ameriky a Karibiku. Podobný trend zlepšenia môže po protestoch v Nepále či Madagaskare, podľa The Economist, prísť aj v Ázii a Afrike. V niektorých krajinách index narástol vďaka politike Donalda Trumpa, pre Spojené štáty to však malo opačný efekt.
Dlhodobý úpadok globálnej demokracie sa teda možno zmierňuje, no Amerika zatiaľ ostáva len v druhej kategórii chybných demokracií, uzatvára týždenník The Economist.
