Ja bežím, ty prispej. To bolo heslo 22-ročného študenta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Mareka Kubicu, ktorý za rok odbehol 18 ultramaratónov. Nešlo len o športový výkon – vďaka svojmu behu vyzbieral viac ako desaťtisíc eur pre onkologicky choré deti.
Cez Malú Fatru, Nízke Tatry v blate aj v snehu. Študent Marek Kubica zabehol za rok vyše 1 600 kilometrov.
„Chcel som urobiť niečo veľmi dobré pre seba. A prišlo mi sebecké, že by som to robil len čisto pre seba, keď som to mohol spojiť s takouto charitatívnou akciou,“ vysvetlil študent Marek Kubica.
Keď sa študent Marek rozhodol pomôcť onkologicky chorým deťom, začínal úplne od nuly. V tom čase nemal zabehnutý ani jeden klasický maratón.
„Normálny maratón sa beží po rovine, ide o čas. Ultramaratón je diaľkový beh, má to viac ako 50, sto kilometrov a môže mať aj 200 kilometrov. Má to vždy nejaké prevýšenie, čiže je to úspech len dôjsť,“ objasnil Marek Kubica.
Svetielko nádeje
Pôvodný plán, zabehnúť 15 ultramaratónov za jeden rok, prekonal a nakoniec ich zabehol 18. Všetko dokumentoval na sociálnych sieťach a vyzbieral vyše 10 600 eur pre organizáciu Svetielko nádeje.
„Skôr takéto veľké sumy dávajú nejaké veľké korporácie alebo nadácie. Takže je to naozaj ojedinelé, čo sa týka jedného človeka,“ vyhlásil riaditeľ organizácie Svetielko nádeje Igor Obšajsník.
Príbehu študenta Mareka sa v Správach z regiónov venovala redaktorka Martina Jančiarová:
„Je to dôkaz toho, že mladá generácia, ako niektorí hovoria, nie je perspektívna. Naopak, ja si myslím, že sú veľmi perspektívni, dynamickí, veľmi snaživí,“ myslí si rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Vladimír Hiadlovský.
Marek bežal ultramaratón takmer každé dva týždne. Ako hovorí, viackrát si siahol až na dno svojich síl.
„Vždy, keď sa človek cíti na dne a cíti úzkosti a prekoná sa a po piatich, desiatich kilometroch opäť cíti živosť v tele, že ide to dobojovať do konca, vtedy to je najväčší zážitok,“ povedal Marek.
V aktivitách na pomoc druhým chce mladý športovec pokračovať aj v budúcnosti.
