Rusko zbrojí a pripravuje sa na vojenský stret so Severoatlantickou alianciou, zostáva preto najväčšou hrozbou pre nemeckú bezpečnosť. Na tlačovej konferencii k novej armádnej stratégii to v stredu (22. 4.) povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius.
„Rusko sa pripravuje zbrojením na vojenský stret s NATO a považuje použitie vojenskej sily za legitímny nástroj presadzovania svojich záujmov,“ uviedol Pistorius. Na tlačovej konferencii informoval o novej vojenskej stratégii a pláne na budúcu podobu ozbrojených síl. Predstavil však len hrubé obrysy oboch dokumentov, detaily sú tajné.
Moskva podľa Pistoriusa považuje vojenskú silu za legitímny nástroj na presadzovanie svojich záujmov. Nemecko preto plánuje posilniť stav svojej armády. Aktívnych vojakov by malo výhľadovo pribudnúť 75-tisíc. Cieľom je 460-tisíc vojakov v aktívnej službe a rezervistov.
Nemecký kancelár Friedrich Merz chce dlhodobo kvôli hrozbe z Ruska a slabnúcemu spojenectvu s USA vybudovať v najbližších rokoch z Bundeswehru najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe.
Nemecko podľa plánu do roku 2029 postupne zvýši výdavky na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Teraz má nemecká armáda v aktívnej službe 185-tisíc vojakov, do budúcnosti by ich malo byť podľa Pistoriusa 260-tisíc. Ďalších 200-tisíc mužov a žien by malo byť v rezervách. Nemecko má 83 miliónov obyvateľov.
Špionáž aj sabotáže
Pistorius varoval, že Nemecko je už teraz cieľom hybridných prostriedkov boja vrátane špionáže, sabotážnych akcií, kybernetických útokov a dezinformačných kampaní. Cieľom je podľa stratégie oslabiť vnútornú jednotu NATO a dosiahnuť oslabenie väzieb medzi Európou a USA.
„Rusko vytvára všetky predpoklady pre vojenský útok na štáty NATO,“ uvádza sa v nemeckej armádnej stratégii. Bundeswehr sa podľa dokumentu nemôže sústrediť už len na vojenské hrozby, ale musí spolupracovať s ďalšími zložkami štátu, pretože hybridný spôsob vedenia vojny zameriava aj na civilnú spoločnosť a jej súdržnosť.
Nemecko po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 začalo rozsiahlu modernizáciu armády. Financovaná je z osobitného fondu vo výške 100 miliárd eur.
Strany súčasnej vlády potom vlani reformovali takzvanú dlhovú brzdu, ústavné opatrenie, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny. Vďaka tomu si Nemecko zabezpečí peniaze na obranné výdavky pôžičkami na medzinárodných trhoch.
