Čelní predstavitelia ekonomicky vyspelých krajín G7 sa na samite vo Francúzsku zhodli na posilnení sankcií proti Rusku a zvýšení podpory Ukrajiny, ktorá sa už piaty rok bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia hláv štátov a vlád Spojených štátov, Nemecka, Británie, Francúzska, Talianska, Japonska a Kanady.
Vyhlásenie spomína ukrajinský pokrok na bojisku v posledných mesiacoch a hovorí o novej dynamike.
„Aby sme túto novú dynamiku podporili a urýchlili, súhlasíme s navýšením dodávok prostriedkov protivzdušnej obrany, ďalších systémov a záchytných prostriedkov a tiež prostriedkov s dlhým doletom,“ stojí v texte. Lídri siedmich svetových ekonomík informovali tiež o ďalšej energetickej podpore pre Ukrajinu, aby zvládla budúcu zimu.
„Zaväzujeme sa zvýšiť tlak na ruskú vojnovú ekonomiku. V tejto súvislosti posilníme naše sankcie vrátane tých, ktoré sa týkajú ropného a plynárenského sektora,“ uvádzajú ďalej čelní predstavitelia siedmich krajín, podľa ktorých je teraz vhodná doba na podobné opatrenia.
Spomínajú pritom dočasnú dohodu Spojených štátov s Iránom, ktorá má znovu otvoriť pre plavbu Hormuzský prieliv, ktorým až do tohtoročnej americko-izraelskej vojny proti Iránu prechádzala asi pätina svetových dodávok ropy.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý do Francúzska pricestoval tiež, v utorok (16. 6.) uviedol, že sa lídri G7 zhodli, že Rusko vojnu proti Ukrajine nevyhráva a musí čo najskôr uzavrieť dohodu.
Obranné kapacity Ukrajiny
Hovorili podľa neho tiež o ďalších protiruských sankciách i obranných kapacitách Ukrajiny, uviedla agentúra Reuters. Americký prezident Donald Trump, ktorý sa rokovaní s ukrajinským lídrom na samite G7 tiež zúčastnil, uviedol, že pre uzavretie mierovej dohody urobí všetko, čo bude v jeho silách.
Európski lídri sa podľa Reuters snažili presvedčiť šéfa Bieleho domu, že doterajšie postoje USA k možným podmienkam mierovej dohody boli voči Moskve príliš ústretové, najmä teraz, keď sa vďaka útokom ukrajinských dronov na ruské územie zlepšila situácia napadnutej krajiny.
Agentúra AFP tiež nedávno s odvolaním sa na vlastnú analýzu údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) napísala, že Ukrajina v máji dobyla späť približne 282 kilometrov štvorcových, čím druhý mesiac za sebou zmenšila plochu územia okupovaného Ruskom.
„Situácia v roku 2026 sa výrazne líši od roku 2025. Ukrajina statočne drží frontovú líniu, únava Ruska je zreteľná,“ uviedla na sieti X šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá sa stretnutia vo Francúzsku tiež zúčastnila. Teraz je podľa nej čas prehĺbiť podporu napadnutej krajiny.
