Niektoré nádory dnes dokáže dostať pod kontrolu jediná infúzia upravených imunitných buniek, pričom mRNA môže dokonca naučiť obranný systém rozpoznať nádor priamo v tele pacienta. Vedci ju skúšajú aj pri dedičných ochoreniach, kde by mohla nahradiť celoživotnú liečbu. Na vývoji tejto technológie sa podieľa aj Slovák Miroslav Gašpárek.
Rakovina vzniká, keď sa niektoré bunky vymknú kontrole a začnú sa množiť. Nádor sa pred imunitou môže ukryť, pretože sa podobá zdravým bunkám alebo obranu tela utlmuje. Nádej, ako toto zastaviť, prináša mRNA.
Funguje to tak, že pacientovi odoberú vzorku nádoru, prečítajú jeho genetický podpis a podľa neho pripravia mRNA, ktorá obranným bunkám ukáže, čo majú hľadať.
„Je to, ako keby sme jej ukázali fotografiu, že toto je to zlé miesto, toto je ten zlý nádor, na ktorý máš zaútočiť. Zrazu ho imunitný systém vďaka tejto mRNA imunoterapii dokáže nájsť,“ vysvetlil biomedicínsky inžinier Gašpárek, šéf Sensible Biotechnologies.
S Miroslavom Gašpárekom sa v relácii Aktuálne :24 rozprával redaktor Michal Cimerman:
Takúto personalizovanú liečbu skúšajú najmä pri melanóme a rakovine pankreasu. Pre každého pacienta ju pripravujú podľa znakov jeho nádoru. Pri inom postupe lekári odoberú pacientovi obranné bunky, v laboratóriu ich naučia napadnúť nádor a vrátia ich späť infúziou. Toto pomáha najmä pri niektorých leukémiách.
Účinná, ale drahá liečba
„Znie to veľmi zložito. A ono to aj bolo extrémne zložité a neskutočne drahé. Preto takáto liečba existovala len v niekoľkých krajinách a pre pár pacientov. Samozrejme, tá výhoda bola, že liečba bola neskutočne účinná. V mnohých prípadoch pacienti doslova dlhé roky prežívali úplne bez rakoviny,“ opísal Gašpárek.
Pacient by dostal infúziu mRNA, ktorá by sa dostala do jeho obranných buniek a dala im návod vytvoriť si výbavu na rozpoznanie nádoru. Bunky by tak nemuseli odoberať a upravovať v laboratóriu.
Výskum je však ešte len na začiatku. Podobný princíp skúšajú napríklad aj pri dedične vysokom cholesterole či amyloidóze, pri ktorej chybná bielkovina poškodzuje orgány.
„Ísť od nevyliečiteľných ochorení, na ktoré sme doteraz nemali liečbu, do bodu, kedy by im mohla stačiť jedna infúzia a boli by zdraví. Klinické štúdie nám doteraz ukazujú, že toto by mohlo byť možné. Takže je tu veľká nádej,“ skonštatoval Gašpárek.
Personalizovaná liečba rakoviny a niektoré génové terapie by sa podľa Miroslava Gašpáreka mohli dostať k prvým pacientom v najbližších dvoch až troch rokoch. Úprava imunitných buniek priamo v tele pacienta môže trvať päť až sedem rokov, možno aj desaťročie.
