Celosvetová horúčka okolo obrovských dátových centier prichádza aj do Európy, ibaže nie do celej. Píše o tom portál Politico.
Európska komisia chce vybudovať sedem AI gigafabrík, tri väčšie a štyri menšie. Názov možno trochu klame, keďže sa v nich nebude nič hmatateľné vyrábať. Budú to obrovské centrá s tisíckami výkonných čipov, na ktorých budú vedci a mladé firmy trénovať rozsiahle modely umelej inteligencie.
Politico pripomína, že Spojené štáty sú v tomto smere výrazne popredu. Kým firmy ako OpenAI či Anthropic nalievajú miliardy zo súkromných zdrojov do projektov ako Stargate alebo Colossus, Európa sa pokúša náskok dobehnúť spoločnými verejnými a súkromnými investíciami.
Článku na portáli Politico sa v Čítaní zo zahraničnej tlače venovala redaktorka Katarína Chovančáková:
Nie všetky krajiny sa zapojili. Peniaze zatiaľ prisľúbilo 18 z 27 vlád, spolu približne tri miliardy eur. Takmer tretinu zafinancovalo Nemecko. Z krajín, ktoré sa nepridali, Holandsko otvorene tvrdí, že v súčasnom rozpočte na taký záväzok nemá miesto. Iné štáty už financujú menšie AI centrá a chcú zostať pri nich.
Štáty sa zaviažu, že keď gigafabrika začne fungovať, budú od nej kupovať výpočtový výkon. Investor tak dostane uistenie, že centrum bude mať zákazníka.
To je podľa Politica dôležité, pretože súkromné firmy v Európe odrádzajú drahé energie aj zdĺhavé povoľovanie. Verejné zdroje pritom nesmú prekročiť 35 percent investície, zvyšok má zaplatiť priemysel.
