Už ôsmu sezónu v jednom hokejovom klube má pred sebou Dávid Romaňák. Dvadsaťsedemročný obranca Spišskej Novej Vsi navyše vstúpi do ročníka 2026/2027 aj s novou zodpovednosťou – kapitánskym C na drese.
„Dá sa povedať, že C prišlo v správny čas a som na to pripravený. Je mi však ľúto, že prichádza za okolností, keď musel Braňo skončiť s hokejom pre zdravotné problémy,“ hovorí v rozhovore pre spravodajský web STVR Romaňák, ktorý po dlhoročnom kapitánovi Branislavovi Rapáčovi preberá vedenie kabíny.
V rozhovore ďalej priblížil, akým kapitánom chce byť a ako sa klub zo Spiša počas rokov zmenil. Vrátil sa aj k najťažšej sezóne svojej profesionálnej kariéry a prezradil, čo očakáva od mužstva pod vedením nového trénera.
Spišskú Novú Ves povediete do novej ligovej sezóny ako kapitán. V minulých ročníkoch ste už pri absencii kapitána túto pozíciu zastávali. V drese rysov vás navyše čaká už siedma, resp. ôsma sezóna v rade. Očakávali ste, že by voľba mohla padnúť práve na vás?
Komunikoval som s Braňom Rapáčom už počas leta, keď sa dozvedel, že nebude môcť pokračovať v kariére. Bol som jeden z prvých, ktorým to povedal. Spolu s ním a Richardom Rapáčom sme sa následne dopracovali k tomu, že by som mal prebrať tím. Povedali, že mi v pozícii kapitána veria. Myslím si, že to na mňa prešlo prirodzene, pretože už počas predchádzajúcich rokov som Braňovi pomáhal ako asistent.
Cítite s C-éčkom na hrudi na ľade väčšiu zodpovednosť, prípadne tlak? Zmenil sa nejakým spôsobom váš prístup?
Asi ani nie. Som zásadovým typom hráča a vždy, keď som mal priestor, či už som bol asistent alebo kapitán, tak som sa snažil ostatným ísť nejakým spôsobom príkladom a nastavovať štandardy v kabíne. Rovnako je to aj teraz.
V prípravnom období som nepociťoval, že by to bolo v niečom iné. Uvidíme počas sezóny, ktorá je dlhá a počas nej sa môže stať čokoľvek. Hokej je šport, v ktorom sa forma prelína, čiže budem musieť reagovať aj ja. Doteraz bol Braňo tým, kto sa ako prvý za tím postavil a dokázal ho usmerniť. Teraz bude táto úloha na mne.
Máte 27 rokov, no v kabíne sú aj starší a skúsenejší hráči. Je náročné vybudovať si u nich rešpekt a autoritu?
Nemyslím si. Chalani rešpektujú to, že mám za klub niečo odohrané a že som sa podieľal na úspechoch, ktoré klub zažil. Na druhej strane, nie je to len o mne. So všetkými hráčmi, ktorí tu odohrali nejakú časť svojej kariéry, spolupracujem. Všetko je o nás ako o skupine, nie iba o mne ako kapitánovi.
Čo odchodom B. Rapáča, po ktorom ste C prebrali, kabína stratila?
Stratila veľkú osobnosť, či už na ľade alebo mimo neho. Pre mňa bol skvelým učiteľom, ako robiť veci. Vždy, keď sme ho potrebovali, tak vedel tím potiahnuť, či už gólom, dohratým súbojom, bitkou alebo predslovom v šatni. Tím stratil veľa a je na nás, aby sme každú časť z neho nahradili.
Stihol vám už bývalý kapitán niečo vytknúť?
Samozrejme (smiech). Myslím si, že mi bude často niečo vytýkať. Nie preto, že by sme sa nemali radi, ale preto, že chce, aby som sa stále posúval vyššie. Budem len rád, keď mi bude aj najviac zo všetkých niečo vyčítať, pretože je dobré počuť názor aj niekoho iného.
Osem sezón v jednom klube
Čaká vás ôsma sezóna v rade v drese Spišskej Novej Vsi. To nie je v hokeji úplne bežný jav. Prečo vám to so Spišskou tak dobre funguje?
Ťažká otázka. V mojich začiatkoch som bol rád, že mi Spišská dala šancu a stiahli ma ešte počas pôsobenia v prvej lige z Levíc. Vtedy mi R. Rapáč predstavil víziu Spišskej v extralige a že chce, aby klub hral o popredné priečky. Vtedy sa tomu dalo ťažko uveriť, ale teraz vidíme, že tomu fakt tak je.
Určite to je aj o vybudovanej dôvere medzi mnou a R. Rapáčom. Zažil som ho ako trénera, spoluhráča a manažéra. Vždy po nejakom období zhodnotíme, čo robím správne pre tím a na čom by som mal ešte zapracovať. Ja mu tiež poviem svoje pocity, a tak sa zdá, že nám to už osem rokov takto funguje. Počas ôsmich rokov sme dosiahli aj nejaké úspechy, takže asi tam je obojstranná spokojnosť a vzájomná dôvera.
Boli počas rokov obdobia, keď ste predsa len boli blízko odchodu a chceli ste skúsiť niečo nové?
Mám podpísanú dlhodobú zmluvu, ale vždy je otvorená voči zahraničiu. Boli obdobia, keď bol možný prestup do zahraničia veľmi blízko, ale zatiaľ sa to nikdy nepodarilo dotiahnuť do konca. Stále to je istým spôsobom otvorené a záleží len na mne. V rámci Slovenska som sa nikdy nezamýšľal nad tým, že by som chcel zmenu.
Keď sa ešte obzriete späť. Vy ste v SNV od začiatku „novej éry“, v klube ste začínali ešte v prvej lige. Ako sa za tie roky klub zmenil?
Maximálne možne ako sa dá. Či už sa bavíme o zázemí pre hráčov, realizačnom tíme alebo podmienkach. Pamätám si, ako som prišiel ako junior do Spišskej a bola tam jedna stará rozbitá šatňa. Štadión teraz prešiel rekonštrukciou, takže sa zvýšil komfort nielen pre hráčov, ale aj pre fanúšikov. Aj s fanúšikmi sme si vybudovali lepší vzťah. Už nefandia len keď sa vyhráva.
Ďalším bodom sú hráči, ktorí do klubu chodia. Pre Spišskú odviedli maximum a posunuli sa do lepších líg, čo je ďalšia skvelá vizitka pre klub. Štadión už hostil aj reprezentačné zápasy. Vidieť, že klub sa neskutočne posunul vo všetkých smeroch. Želám si, aby to takto pokračovalo aj do budúcna.
Bol to vlani najnáročnejší ročník, keďže ste stroskotali hneď v predkole o play-off a celá sezóna nevychádzala podľa predstáv?
Určite to bola najťažšia sezóna v mojej profesionálnej kariére. V kabíne sa vždy smejeme, že keď je sezóna dobrá a darí sa, tak máte pocit, že zbehla za tri mesiace. Keď sa nedarí a ste dole, tak máte pocit, že jedna sezóna trvá tri roky. Presne takéto pocity som mal vlani. Vždy však hovorím, že keď ste dole a trápite sa, tak je to situácia, ktorá vám ukáže, na čom musíte zapracovať.
Tieto a podobné sezóny vám dajú budíček, že sa niektoré veci možno podcenili, treba urobiť nejaký reštart a vrátiť sa k veciam, ktoré fungovali. Na druhej strane mi táto najťažšia sezóna veľa ukázala.
Vydarenú zápasovú prípravu nepreceňujú
Do sezóny vstúpite pod vedením nového trénera Jakuba Petra. Aké sú vaše prvé dojmy z jeho práce a čo nové priniesol?
Mám z neho skvelé pocity. Ale nielen z neho, ale aj z fungovania celého realizačného tímu. Je vidieť, že sú prepojení a majú na veľa vecí rovnaký názor. Funguje medzi nimi chémia a sú jednotne nastavení. Pre nás je potom výhodou, že inštrukcie dokážeme poňať lepšie a rýchlejšie. Tréner sa snaží udržiavať balans – dobrú atmosféru, ale keď sa mu niečo nepáči, tak to dá najavo.
Pod českým trénerom Vlastimilom Wojnarom sa tímu už v minulosti darilo, dosiahol najväčšie extraligové úspechy v histórii klubu. Vidíte medzi nimi nejaké podobnosti alebo sú to výrazne odlišné trénerské typy?
Systémovo je to iné, ale čo sa týka vedenia tímu, tak vidím prepojenie. Tréner Wojnar bol tiež dobrý v tom, že vedel držať medzi nastavením kádra, aby sa všetci cítili príjemne, ale keď potreboval niečo zdôrazniť, tak nemal problém povedať to prísnejším tónom. Veľmi jednoducho dosiahol, že ho tím rešpektoval a počúval. Rovnako to vidím aj s novým trénerom.
V príprave ste päť zápasov vyhrali, jeden prehrali. Čo vám príprava ukázala a ako ste s ňou spokojný?
Nejde ani tak o výsledky, ako o to, že každý týždeň sme mali tréningový blok, počas ktorého sme pracovali na systémových veciach a následne ich mali preniesť do zápasu. Celkom sa nám to aj darilo. Samozrejme, že by sme chceli aj viac. Výsledky boli pozitívne, ale myslím si, že kvalita súperov nebola dostačujúca. To vypovedá aj o tom, ako zápasy dopadli. Trocha mi možno chýbala konzistentnosť tímu, pretože sme v zápasoch mali výpadky. Tím dokáže byť úspešný vtedy, keď dokáže byť 60 minút konštantný a pravidlá dodržuje 60 minút.
S akými cieľmi pôjde tím do novej sezóny? Je v klube cítiť, že chcete napraviť sklamanie z minulého ročníka?
Nechcem sa pozerať ďaleko dopredu a hovoriť o cieľoch. Pre mňa je dôležité, aby bol tím nastavený na víťazstvo v každom zápase a je jedno, s kým a za akých okolností hrá. Aby sme na každom tréningu a zápase odviedli maximum. Nebudem teda hovoriť o konkrétnych cieľoch, ale chcem, aby sme boli súdržní, kompaktní a mali hlad po víťazstvách. Keď sa nám to podarí, tak úspech príde prirodzene.
Povedal by som, že už sa to hodilo za hlavu a nechceme sa k tomu vracať, keďže to bola náročná sezóna. Tím prešiel hráčskou a trénerskou prestavbou a nechcem, aby sme mali v šatni negatívne myšlienky.
S výnimkou Danicka Martela ste kompletne vymenili zahraničných hráčov, prišli aj noví Slováci. Aká partia sa v kabíne stretla?
Zatiaľ mám z partie skvelé pocity. Mali sme aj teambuilding, strávili sme noc na chate a od rána až do noci sme spolu sedeli a bavili sa. Bolo vidieť, že sme si sadli po ľudskej stránke. Sme správne nastavení na začiatok sezóny. Partia sa má navzájom rada a sedíme si. Uvidíme, keď príde ťažšia časť sezóny, až vtedy sa ukáže, aká silná partia skutočne je.
Čo teda bude najväčšou silou Spišskej?
Rýchlosť, dravosť, ambicióznosť a verím, že aj súdržnosť.
Vlani ste neboli ďaleko od štartu na májových majstrovstvách sveta. S akými osobnými cieľmi pôjdete do sezóny vy?
Nepozerám sa takto ďaleko. Ako aj pri tíme, chcem byť každý deň lepším hráčom, aby som pomohol tímu. Som defenzívny obranca, takže mojím cieľom je byť čo najlepším obrancom v lige. Samozrejme, že by som si ešte chcel obliecť reprezentačný dres, ale nie som typ, ktorý má v hlave striktne dané, že tam musím byť.
Už viackrát sa mi potvrdilo, že keď nemám dlhodobé ciele, ale idem za progresom, tak to prinesie výsledky a otvoria sa mi dvere. Uvidíme, čo prinesie hokejový život.
