Na hlavný obsah

Do ulíc vo Francúzsku vyšlo vyše 300-tisíc ľudí, najviac sa ich zhromaždilo opäť v Paríži

Účasť z týždňa na týždeň klesá.

potýčky na ulici
Po celom Francúzsku malo na pochody dohliadať okolo 70-tisíc policajtov a žandárov. Foto: TASR/AP/Teresa Suarez

Dnešných protestov proti rastúcim životným nákladom a stavu školstva sa po celom Francúzsku zúčastnilo okolo 320-tisíc ľudí, z toho 70-tisíc sa zišlo na hlavnej demonštrácii v Paríži. Informovala o tom dnes agentúra AP s odvolaním sa na francúzske ministerstvo vnútra.

Dnešná účasť je nižšia ako 410-tisíc ľudí z minulej soboty a 550-tisíc demonštrantov zo 17. októbra, keď na niekoľkých miestach krajiny vypukli nepokoje.

Demonštrácie boli prevažne pokojné, vo viacerých francúzskych mestách vrátane Toulouse, Marseille či Paríža však vypukli potýčky, uviedla agentúra AFP. Polícia predtým uviedla, že k 14.00 h (SEČ) zaznamenala 65 protestných akcií, pri ktorých zadržali 27 ľudí, zatiaľ čo 24. októbra ich bolo 217.

Polícia v Paríži presunula demonštráciu mimo centra mesta, aby znížila riziko nepokojov v okolí vládnych budov a turistických pamiatok. Protestného pochodu sa zúčastnili predovšetkým mladí ľudia a študenti, uviedla AP.

Vo Francúzsku sa tentoraz celoštátny deň demonštrácií popri proteste proti vysokým životným nákladom konal tiež na obranu verejných slobôd. Hnutie žltých viest, ktoré na demonštrácie vyzvalo, tak reagovalo aj na situáciu spred týždňa, keď úrady množstvo pochodov zakázali kvôli obave z násilností a rabovania.

Desiatky tisíc policajtov

Po celom Francúzsku malo na pochody rovnako ako minulú sobotu dohliadať okolo 70-tisíc policajtov a žandárov. Minister vnútra Laurent Nuňez povedal, že dnešok „predstavuje veľmi vysoké riziko pre verejný poriadok“ a že radikálne ľavicové skupiny na internete opäť vyzývajú k násilnostiam pri povolených protestoch.

Protesty začali minulý mesiac, keď hnutie stredoškolákov, ktorí upozorňovali na zanedbané školské budovy, nedostatok učiteľov a systém prijímania na vysoké školy, ktorý podľa nich znevýhodňuje študentov z chudobnejších pomerov. Neskôr sa k nim pripojili odbory a ďalšie skupiny nespokojné s prezidentom Emmanuelom Macronom, ktoré vzniesli množstvo vlastných požiadaviek.

Veľká väčšina skorších demonštrácií bola pokojná, skupiny výtržníkov však opakovane útočili na policajtov zábavnou pyrotechnikou a rôznymi predmetmi. Niektoré zhromaždenia potom prerástli do nepokojov a rabovania. Polícia reagovala slzným plynom, omračujúcimi granátmi, vodnými delami a ďalšími prostriedkami, ktoré viedli k zraneniam v radoch demonštrantov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet