Niektoré psy čakajú v útulkoch na nový domov celé mesiace či dokonca roky. Sloboda zvierat chce na ich osudy upozorniť aj novým charitatívnym kalendárom.
Niektoré psy si nájdu novú rodinu krátko po tom, ako môžu ísť do adopcie, iné čakajú v útulku celé roky. Podľa predsedníčky Slobody zvierat Pavly Dugovičovej sa nedá jednoznačne vysvetliť, prečo si niektoré zvieratá ľudia vyberú takmer okamžite a iné zostávajú bez domova dlhodobo. Pri adopcii zohráva úlohu aj vzájomná súhra medzi zvieraťom a budúcim majiteľom.
„My vždy hovoríme, že je to ako u ľudí, musí zafungovať chémia. Možno práve tie naše stálice na seba málo upozorňujú alebo ešte neprišiel ten správny človek,“ uviedla Dugovičová.
Najmenšiu šancu na rýchlu adopciu majú podľa nej staršie a veľké psy. Pri väčších zvieratách môžu mať ľudia obavy z chovu v byte. Problém sa netýka iba Bratislavy, ale aj ostatných útulkov na Slovensku. Pri starších psoch podľa predsedníčky organizácie stále pretrváva predstava, že už so svojím majiteľom nestrávia dostatok času.
O adopcii zvierat z útulku v Správach 24 hovorila predsedníčka Slobody zvierat Pavla Dugovičová:
„Na Slovensku stále ešte existuje taká dogma, že starý pes už dlho radosť neurobí. Ľudia sa nevedia pripraviť na odchod zvieraťa, takže toto je najväčší problém,“ objasnila.
Sloboda zvierat sa pri výbere nového domova podľa slov Dugovičovej snaží viesť so záujemcami otvorenú diskusiu. Vypočuje si ich predstavy, hoci sa niekedy líšia od odporúčaní pracovníkov útulku. Organizácia chce dávať šancu nielen zvieratám, ale aj ľuďom, ktorí nemusia na prvý pohľad pôsobiť ako ideálna dvojica.
Trendové plemená
Nie vždy sa však podarí vytvoriť fungujúce spojenie. Pes sa môže vrátiť do útulku alebo si ho záujemca napokon nevezme. Aj preto Sloboda zvierat využíva skúšobnú dobu, počas ktorej si môžu ľudia vziať psa domov na 14 dní a zistiť, ako zapadne do rodiny.
Výber zvierat ovplyvňujú aj módne vlny. Záujem o konkrétne plemená môže prudko vzrásť, no ľudia niekedy podcenia ich povahu a nároky. Neskôr sa potom tieto psy dostávajú do útulkov. Dugovičová pripomenula napríklad obdobie zvýšeného záujmu o psy podobné tým z filmu Hačikó. V útulku mali ešte donedávna päť takýchto psov, ktorých rodiny nezvládli ich povahu.
Príčiny vysokého počtu opustených zvierat sa podľa predsedníčky Slobody zvierat rokmi výrazne nemenia. Za najzávažnejšie problémy považuje množiteľské stanice, vyhadzovanie zvierat nezodpovednými majiteľmi vrátane ľudí zo sociálne znevýhodnených skupín a osád a nedostatočnú podporu kastračných programov zo strany miest a obcí.
„Ak by sa tieto tri problémy vyriešili, tak by sme tu možno za rok nesedeli pri takom počte opustených zvierat,“ skonštatovala.
V útulku Slobody zvierat končia najmä psy a ďalšie zvieratá zachránené zo zlých podmienok. Organizácia sa snaží obmedzovať prípady, keď sa ľudia zvieraťa vzdajú preto, že si jeho chov vopred dostatočne nepremysleli. Kapacita útulku je obmedzená a prioritou sú opustené a týrané zvieratá. Výnimky robia aj v prípadoch, keď majiteľ zomrie a jeho rodina sa o zviera odmietne postarať.
Pomoc od malých darcov
Sloboda zvierat nie je priamo financovaná zo štátnych ani regionálnych zdrojov. Jej činnosť závisí najmä od príspevkov verejnosti, podpory firiem a dvoch percent z daní. Pomôcť možno aj materiálne, napríklad darovaním krmiva či ďalších potrebných vecí.
Ako pripomenula predsedníčka organizácie, finančné dary sú nevyhnutné na úhradu veterinárnych faktúr a pohonných hmôt, ktoré organizácia potrebuje na prevoz zvierat. Podľa Dugovičovej nemá veľkých donorov veľa a chod útulku stojí najmä na množstve menších príspevkov.
Podľa Dugovičovej útulkom Slobody zvierat ročne prejde približne 2 500 zvierat. Organizácia zároveň podporuje aj regionálne centrá a menšie občianske združenia, ktorým prispieva na úhradu veterinárnych nákladov. Pomoc tak smeruje aj mimo Bratislavy.
