Len za prvý polrok 2025 sa v eurozóne uskutočnilo približne 44 miliárd kartových platieb. Takmer 30 miliárd z nich bolo bezkontaktných. Zdrojom týchto údajov je Európska centrálna banka. S rastom digitálneho platenia sa však menia aj podvody.
Útočník dnes často nepotrebuje prelomiť bankový systém. Stačí, ak presvedčí človeka, aby mu sám pomohol.
„Dnes sú už platobné technológie alebo bankové technológie veľmi dobre zabezpečené. To znamená, že útočník už dnes neútočí priamo na platobné brány alebo na bankové systémy. Ich prelomenie by trvalo dlhý čas. Zameriava sa na koncových používateľov a manipuluje s ich správaním. Donúti ich vykonať to, čo on potrebuje, či už poskytnutie finančných údajov, údajov z karty a údajov do internet bankingu,“ vysvetľuje riaditeľ Národného centra kybernetickej bezpečnosti Matej Šalmík.
„Preto aj my pozorujeme, že práve správanie používateľov je ten slabý bod, kde útočník získa výhodu a následný finančný prospech,“ pokračuje.
Falošný e-shop, lákavá dovolenka či správa z účtu známeho, ktorý ovládol podvodník. Pasce môžu mať rôzne podoby. Útočníci pritom využívajú aj umelú inteligenciu, ktorá im pomáha pôsobiť dôveryhodnejšie.
Čoraz sofistikovanejším podvodom sme sa venovali v relácii Peniaze:
„Využívajú AI na vytváranie čoraz sofistikovanejších phishingov a deepfakeového obsahu. Dôsledkom často nie je len samotná finančná strata alebo škoda. Až sedemdesiat percent európskych spotrebiteľov, keď sa stanú obeťou podvodu, následne mení svoje správanie pri online nakupovaní a pri platení. To znamená, že v hre je hlavne dôvera ľudí v digitálne platby,“ uvádza country manažérka spoločnosti Visa pre Slovensko Ľubica Gubová.
Navodenie strachu
Podvodníci sa snažia vyvolať strach, tlačia na rýchle rozhodnutie alebo sa vydávajú za políciu či iný úrad. Inokedy ponúkajú niečo tak výhodné, že človek prehliadne varovné signály.
„Mám také pravidlo, že to, čo je zadarmo alebo príliš lacné, je ihneď podozrivé. To znamená, že radšej by som na to nereagoval,“ vysvetľuje Šalmík.
Podozrivú ponuku však nemusí sprevádzať neznáme meno. Vo falošnom videu môže vystupovať známa osobnosť a v telefóne môžeme počuť hlas blízkeho. Aj ten dokáže umelá inteligencia na nerozoznanie napodobniť.
„Častý je podvod, že nám príde do komunikačnej platformy správa: Ahoj mami, toto je moje nové číslo. Môže to byť dokonca telefonát, ktorý deep voiceovo napodobní hlas vášho syna, dcéry, mamy, babky.
„To znamená neveriť vlastným ušiam, či to, čo počujem, je naozaj pravda a overiť si to iným kanálom. Napríklad, volá mi niekto z iného čísla, ihneď zložím telefón a volám mu na číslo, ktoré mám uložené. Je tiež veľmi dobré dohodnúť si nejaké kľúčové slová, kde viem, že naozaj ide o túto osobu,“ pokračuje Šalmík.
Pomoc AI
Umelá inteligencia však pomáha aj na opačnej strane, pri ochrane platieb. Systémy hľadajú znaky podvodu a vyhodnocujú, či sa transakcia nevymyká bežnému správaniu klienta.
„Vo všeobecnosti bezpečnosť funguje vo viacerých vrstvách. Je to kombinácia AI, globálnych dát, podvodných vzorcov a detailnej znalosti bánk o svojich klientoch. Cieľom je zamedziť rizikovú platbu skôr, ako vôbec vznikne škoda tak, aby platenie bolo bezpečné, ale zároveň jednoduché a pohodlné,“ Gubová
Naša zraniteľnosť súvisí aj s tým, ako sa správame na internete. Riziko rastie, keď nedokážeme rozpoznať obsah vytvorený umelou inteligenciou alebo zdieľame príspevky bez overenia ich pravdivosti.
Podľa prieskumu spoločnosti Opinium realizovaného pre Visa, 38 percent ľudí, ktorí sa stali terčom podvodu, po tejto skúsenosti váha s nakupovaním cez internet.
