Slovinsko len nedávno prišlo o jeden zo svojich dvoch ľadovcov. Teraz sa obáva, že príde aj o ten posledný, pretože sa rýchlo zmenšuje. Tamojšie úrady preto bijú na poplach. Zatiaľ nevedia, ako strata posledného ľadovca ovplyvní ich horské ekosystémy a zásoby vody.
Kvapku po kvapke. Takto Slovinsko postupne prichádza o svoj posledný ľadovec Skuta. „Veď sa pozrite, čo z neho zostalo. Iba malý kúsok ľadu pokrytý jemným štrkom,“ povedal horský vodca Andrej Slak.
„Plocha ľadu pod vrcholom Skuta sa za uplynulé desaťročia zmenšila o polovicu, a to na jeden a pol hektára. Hrúbka ľadu je okrem toho aj tenšia ako kedysi. Má len niekoľko metrov,“ uviedol geograf zo Slovinskej akadémie vied Miha Pavšek.
Všímajú si to aj turisti
Na prvý pohľad si úbytok ľadu všímajú aj turisti. „Znepokojuje ma to, pretože ľadovce sú dôležitou zásobárňou vody na zemi. Keď miznú, miznú s nimi aj tieto zásoby. A zaniká aj jedinečný ekosystém,“ vysvetlila turistka Tanja Plavecová.
Strate ľadovca v Slovinsku sa v Správach venovala redaktorka STVR Alexandra Zetková:
Druhý ľadovec, ktorý Slovinsko malo a nachádzal sa na Triglave – najvyššom vrchu Slovinska, sa už podľa geografa takmer úplne roztopil. Rýchlejšie topenie ľadovcov má pritom jasných vinníkov – teplejšie letá a úbytok snehových zrážok.
„Podľa prognóz do roku 2050 zmiznú v Európe všetky ľadovce, ktoré sú v nadmorskej výške pod 3 500 metrov. Rieky preto budú mať oveľa menej vody. A nižšie preto budú aj zásoby podzemnej vody, z ktorej čerpáme pitnú vodu cez čerpadlá a studne,“ ozrejmil Pavšek.
Zmeny vo vysokohorských oblastiach so sebou prinášajú podľa odborníkov aj ďalšie riziká. Topiace sa ľadovce môžu narúšať stabilitu horských svahov, keďže ľad pomáha spevňovať skalné masívy. To môže viesť k častejším zosuvom skál.
