Súdny dvor Európskej únie (EÚ) v stredu (16. 2.) zamietol žalobu Maďarska a Poľska na spojenie právneho štátu a európskych fondov. Podľa sudcov v Luxemburgu je podmienenosť čerpania peňazí dodržiavaním princípov právneho štátu v súlade s únijným právom.
EÚ zavedením pravidla, ktoré má ochrániť spoločný rozpočet pred zneužívaním, neprekročila svoje právomoci, konštatoval súd k jednej z hlavných námietok Varšavy a Budapešti. Európska komisia (EK), ktorá čakala na výrok únijnej justície, bude teraz môcť mechanizmus prvýkrát využiť, ak Poľsko a Maďarsko nevypočujú jej výčitky týkajúce sa napríklad nezávislosti justície.
Inštitúcie EÚ niekoľko rokov vedú s oboma krajinami konanie pre obavu, že tieto štáty porušujú európske hodnoty, akými sú nezávislosť justície, pluralita médií či akademická sloboda. Členské štáty sa však aj pre bezvýslednosť tohto postupu predvlani napriek odporu Poľska a Maďarska zhodli s Európskym parlamentom (EP) na zavedení podmienečnosti, ktorá dáva Komisii možnosť obmedziť vyplácanie univerzálnych fondov.
Vlády vo Varšave a Budapešti sa vlani spoločne obrátili na súd s tým, že EÚ porušuje svoje právomoci a nemala by problémy týkajúce sa právneho štátu spájať s riadením rozpočtu. Podľa nich tento problém rieši už spomínané konanie.
Podľa sudcov je však nová podmienenosť legitímnou snahou ochrániť rozpočet a nevzťahuje sa všeobecne na všetky prípady porušovania právneho štátu. „Cieľom nariadenia je teda chrániť rozpočet Únie pred zásahmi vyplývajúcimi dostatočne priamo z porušovania zásad právneho štátu, a nie sankcionovať toto porušovanie ako také,“ konštatoval v stredu súd.
Čo je dôvodom predošlých sporov? Maďarský prístup k migrantom Únia vedie s Maďarskom viacero súdnych sporov pre maďarský prístup k migrantom. Korene sporu o migrantov spadajú do doby masívnej utečeneckej vlny v roku 2015. Maďarská vláda národno-konzervatívneho premiéra Viktora Orbána vtedy začala uplatňovať tvrdú protiimigračnú politiku a v roku 2018 presadila sériu zákonov, ktoré okrem iného výrazne sťažili pomoc ľuďom žiadajúcim o azyl a obmedzili ich šance na dosiahnutie tejto ochrany.
Pravidlá umožňovali trestne postihovať kohokoľvek, kto pomáha s vybavením formalít ľuďom, ktorí často nezvládajú administratívne úkony v maďarčine.
Súdny dvor EÚ pred časom skonštatoval, že Budapešť porušila predpisy Únie o ochrane utečencov tým, že ich deportovala na srbskú hranicu, nerešpektovala ich právo požiadať o azyl, vytláčala ich do Srbska či ich držala v „tranzitných zónach“ zriadených pri srbských hraniciach. Súdny dvor EÚ tiež vlani rozhodol o tom, že Maďarsko porušilo právo Únie trestaním organizácií pomáhajúcich cudzincom s azylovým konaním.
Orbán sa preto obrátil na maďarský ústavný súd, ktorý vlani v decembri dospel k záveru, že Maďarsko má právo uplatňovať vlastné opatrenia v oblastiach, kde EÚ doteraz nepodnikla adekvátne kroky k spoločnému zavedeniu pravidiel v rámci EÚ. Zároveň však zamietol podnet maďarskej vlády mieriaci proti rozhodnutiu súdu EÚ.
Postavili sa aj proti kvótam Budapešť sa tiež jasne postavila proti zamýšľaným kvótam na prerozdeľovanie utečencov, ktoré sa stali predmetom dlhodobého sváru vo vnútri vtedajšej európskej dvadsaťosmičky. V septembri 2015 hlasovalo Maďarsko spoločne s Českom, Slovenskom a Rumunskom proti návrhu na jednorazové rozdelenie medzi ostatné členské krajiny 120 000 žiadateľov o azyl, ktorí sa nachádzali v Taliansku a Grécku.
Program sa ale napriek tomu rozbehol a Maďarsko patrilo medzi tie krajiny EÚ, ktoré ho v praxi bojkotovali. Pre odmietanie účasti na prerozdeľovaní podala Európska komisia v januári 2018 žaloby na Súdny dvor EÚ proti Česku, Maďarsku a Poľsku. Súdny dvor EÚ v apríli 2020 rozhodol, že tieto krajiny porušili svoje povinnosti vyplývajúce z práva Európskej únie.
Súčasťou širšieho konania s Maďarskom pre porušovanie hodnôt Únie bola aj žaloba Európskej komisie súvisiaca s maďarským zákonom z roku 2017 o mimovládnych organizáciách. Súd EÚ v roku 2020 rozhodol, že zákon, ktorý zavádza osobitné požiadavky pre mimovládne organizácie financované zo zahraničia, je v rozpore s právom EÚ. Maďarsko potom prijalo nový zákon.
Poľská reforma súdnictva Poľsko je v spore s EÚ hlavne pre reformu justície, ktorej časti podľa Európskej komisie ohrozujú nezávislosť súdnictva v krajine. Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) tvrdí, že súdne reformy sú potrebné, aby sa systém zbavil zvyškov komunizmu.
Súdny dvor EÚ napríklad vlani v lete rozhodol, že disciplinárna komora poľského najvyššieho súdu, ktorá rozhoduje napríklad o trestnom stíhaní sudcov a prokurátorov, nie je v súlade s právom EÚ.
Poľská vláda následne oznámila, že činnosť orgánu ukončí. Komisia však v septembri konštatovala, že komora naďalej pokračuje v pojednávaní skôr začatých prípadov. Exekutíva EÚ preto súd požiadala o udelenie pokuty. Sudcovia v Luxemburgu na konci októbra rozhodli, že Poľsko bude platiť milión eur denne, kým komoru úplne nezruší.
Komora je aj podľa domácich kritikov nástrojom vládnucej strany na odstránenie nepohodlných sudcov. Poľský prezident Andrzej Duda začiatkom tohto mesiaca oznámil, že poslal do Sejmu, dolnej komory parlamentu, návrh novely zákona o najvyššom súde, ktorý má komoru zrušiť.
Novela má súčasne dať poľskej vláde nástroj na ukončenie sporu s Európskou komisiou, pre ktorý Varšave neschválili plán obnovy svojej ekonomiky po koronavírusovej kríze, a tak ani nedisponuje miliardami eur z fondov EÚ na tento účel.
Sporná novela o krajinskej sudcovskej rade Konanie s Varšavou a žaloby vyvolali tiež novely zákonov o Krajinskej sudcovskej rade (KRS), ktorej členov nanovo vymenuje parlament, alebo o najvyššom súde. Zákony, ktoré neskôr čiastkovo upravili, zmenili fungovanie všeobecných súdov – ministrovi spravodlivosti dali právo menovať a odvolávať predsedov a podpredsedov súdov, u predsedov súdov po porade so sudcovskou radou.
V Poľsku je navyše minister spravodlivosti zároveň generálnym prokurátorom. Zákon tiež znížil vek odchodu do penzie sudcov všeobecných súdov, prokurátorov a sudcov najvyššieho súdu na 60 rokov u žien a 65 rokov u mužov. Predtým odchádzali do dôchodku v 67 rokoch.
Súdny dvor EÚ neskôr rozhodol, že väčšina zákonov justičnej reformy nie je v súlade s právom EÚ a vyzval Poľsko na ich pozastavenie.
Vlani v októbri poľský ústavný súd po niekoľkých odkladoch rozhodol, že niektoré články základných zmlúv o Európskej únii odporujú poľskej ústave. Spochybnil tak nadradenosť práva EÚ nad právom poľským, s čím Varšava súhlasila pri svojom vstupe do Európskej únie v roku 2004. Európska komisia pre to vlani v decembri začala s Poľskom ďalšie konanie.