Na hlavný obsah
Voľby

História eurovolieb na Slovensku

V histórií samostatnej Slovenskej republiky sa konali voľby do európskeho parlamentu štyrikrát. Každé volebné obdobie trvalo 5 rokov a doteraz sme si volili 14 europoslancov. Historické údaje si môžete pozrieť po kliknutí na konkrétny rok.

Voľby do europarlamentu 2019

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 sa na Slovensku uskutočnili 25. mája. V 28 štátoch Európskej únie trvali v rozpätí od 23. do 26 mája.

Do europarlamentu sa podľa Lisabonskej zmluvy,volilo 751 poslancov. Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ sa však Európska rada rozhodla, že prerozdelí 27 zo 73 kresiel medzi členské štáty. Výsledkom bolo celkových 705 poslancov EP. Volieb sa zúčastnilo 50,66 percenta voličov, čo predstavuj viac ako osempercentný nárast oproti voľbám pred piatimi rokmi. Išlo zároveň o najvyššiu účasť od volieb v roku 1994.

Celkový výsledok volieb v EÚ

Najviac kresiel v Európskom parlamente získala Európska ľudová strana (EĽS). Stredoľavé a stredopravé strany utrpeli straty. Naopak, liberálne, centristické a proeurópske strany dosiahli vyššie zisky. Najviac si od predchádzajúcich volieb polepšila frakcia Renew Europe. Pribudlo aj viac nezaradených poslancov. Poslanci EĽS dominovali najviac v Maďarsku a Nemecku. Vo Francúzsku a Taliansku prevážili nezaradení poslanci.

Slovensko

Občania Slovenska si volili 14 svojich zástupcov, o jedného viac ako v predchádzajúcich voľbách. Účasť oprávnených voličov vo voľbách dosiahla 22,74 percenta, čo bolo doposiaľ najviac od vstupu do EÚ. Napriek tomu sa Slovensko umiestnilo medzi členskými krajinami s najnižšou volebnou účasťou.

Eurovoľby 2009 na Slovensku vyhrala koalícia strán PS a SPOLU s 20,11 percentami. Do europarlamentu sa tiež prekrúžkovali strany Smer-SD, ĽSNS, KDH, SaS a OĽANO.

PS / SPOLU – 20,11 percenta (2 + 2 mandáty) Smer-SD – 15,72 percenta (3 mandáty) ĽSNS – 12,07 percenta (2 mandáty) KDH – 9,69 percenta (2 mandáty) SaS – 9,62 percenta (2 mandáty) OĽANO – 5,25 percenta (1 mandát)

Slovensko v období 2019 – 2024 reprezentovali v Európskom parlamente títo poslanci:

Michal Šimečka (PS, SPOLU / Renew Europe) Martin Hojsík (PS, SPOLU/ Renew Europe) Michal Wiezik (PS, SPOLU / EPP – Renew Europe) Vladimír Bilčík (PS, SPOLU – nezávislý / EPP) Monika Flašíková-Beňová (Smer-SD / S&D – nezaradení) Miroslav Číž (Smer-SD / S&D) Robert Hajšel (Smer-SD / S&D) Milan Uhrík (ĽSNS / nezaradení) Miroslav Radačovský (ĽSNS / nezaradení) Ivan Štefanec (KDH / EPP) Miriam Lexmann (KDH / EPP) *po Brexite Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS / ECR – Renew Europe) Eugen Jurzyca (SaS / ECR) Peter Pollák (OĽANO / ARCR)

Michal Šimečka

Šimečka bol členom a podpredsedom politickej skupiny Renew Europe. Ako historicky prvý Slovák zastával post podpredsedu Európskeho parlamentu. Bol tiež členom výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest, delegácie pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina, výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a výboru pre práva žien a rodovú rovnosť. Po parlamentných voľbách v roku 2023 a jeho zvolení do Národnej rady SR rezignoval na post podpredsedu europarlamentu a opustil europarlament. V októbri 2023 sa stal podpredsedom slovenského parlamentu.

Martin Hojsík

Hojsík je členom politickej skupiny Renew Europe. Po odchode Michala Šimečku do slovenskej politiky ho Hojsík nahradil na poste podpredsedu Európskeho parlamentu. V europarlamente tiež zastáva post podpredsedu vyšetrovacieho výboru pre ochranu zvierat počas prepravy. Ďalej je členom výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, delegácie pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie a so Združením národov juhovýchodnej Ázie, delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest.

Michal Wiezik

Wiezik bol najprv členom Európskej ľudovej strany (EĽS), neskôr skupiny Renew Europe. Wiezik pôsobí vo výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a výbore pre petície. Do januára 2022 bol tiež členom výboru pre kontrolu rozpočtu. Dva a pol roka tiež pôsobil v delegácii pre vzťahy s Iránom.

Vladimír Bilčík

Bilčík je členom EĽS. Zastáva post predsedu delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora. Je tiež členom výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Severné Macedónsko. Počas funkčného obdobia pôsobil aj v osobitnom výboru pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii, vrátane dezinformácií a pre posilnenie integrity, transparentnosti a zodpovednosti v Európskom parlamente.

Monika Beňová

Beňová bola členkou Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov Európskom parlamente (S&D), členstva sa vzdala po tom, ako Strana európskych socialistov (PES) pozastavila členstvo Smeru-SD. V súčasnosti tak pôsobí ako nezaradená poslankyňa a je členkou výboru pre kontrolu rozpočtu. Kým neopustila S&D, pôsobila aj ako členka predsedníctva europarlamentu, vo výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a v delegácii pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ.

Miroslav Číž

Číž bol členom S&D. Bol tiež členom výboru pre medzinárodný obchod, delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a delegácie pri Parlamentnom výbore Cariforum – EÚ. V europarlament pôsobil až do svojej smrti 29. decembra 2022.

Robert Hajšel

Hajšel je členom S&D. V europarlamente je súčasťou delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan a pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Gruzínsko a delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest. Zároveň pôsobí vo výbore pre priemysel výskum a energetiku.

Milan Uhrík

Uhrík pôsobí v europarlamente ako nezaradený poslanec. Je členom výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a delegácie pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Turecko. Do europarlamentu sa prekrúžkoval za stranu ĽSNS, z ktorej neskôr spolu s ďalšími členmi vystúpil a založil hnutie Republika.

Miroslav Radačovský

Radačovský pôsobí v Európskom parlamente ako nezaradený poslanec. Je členom výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a predtým pôsobil aj vo výbore pre zamestnanosť a sociálne veci a osobitnom výbore pre umelú inteligenciu v digitálnom veku. Je tiež súčasťou delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest. Do februára 2022 bol tiež členom delegácie pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Moldavsko.

Ivan Štefanec

Štefan pôsobí v európskom parlamente ako člen EĽS a je súčasťou výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a delegácie pre vzťahy s Japonskom.

Miriam Lexmann

Svojho mandátu sa ujala až po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ 1. februára 2020. Lexmann je členkou EĽS, výboru pre zahraničné veci, výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, delegácie pre vzťahy s Bieloruskom a delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Euronest.

Lucia Ďuriš Nicholsonová

Nicholsonová bola členkou predsedníctva politickej skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), neskôr prestúpila do skupiny Renew Europe. Zastávala post predsedníčky výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, v ktorom pôsobí dodnes ako členka. Je taktiež súčasťou výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení Karibik – EÚ a delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení OAKTŠ – EÚ. Do konca roka 2023 bola súčasťou aj delegácie pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ.

Eugen Jurzyca

Jurzyca je členom predsedníctva ECR. Je členom výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a podvýboru pre daňové otázky. Pôsobí tiež v delegácii pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, EÚ – Kirgizsko, EÚ –Uzbekistan a EÚ – Tadžikistan a pre vzťahy s Turkménskom a Mongolskom.

Peter Pollák

Pollák bol členom EĽS. Zastáva post podpredsedu delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a zároveň je členom výboru pre kultúru a vzdelávanie.

Európske témy v rokoch 2019 – 2024

Päťročné volebné obdobie do Európskeho parlamentu do 2019 do 2024 poznačili viaceré významné udalosti. Medzi najväčšie patria vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ, pandémia koronavírusu a vojna na Ukrajine.

2019 – Vírus, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19 sa objavil v decembri 2019 v čínskom meste Wu-chan, odkiaľ sa začal šíriť do celého sveta. Svetová zdravotnícka organizácia WHO vyhlásila globálny stav núdze verejného zdravia už v januári 2020. Pandémia postihla všetky krajiny EÚ. Členské štáty spájali svoje sily s cieľom udržať fungovanie prioritnej premávky nevyhnutnej nákladnej dopravy. Rada tiež schválila podporu z rozpočtu EÚ. Rok po vypuknutí pandémie sa povolilo používanie prvej vakcíny proti Covidu-19 a štáty zintenzívnili koordináciu úsilia v oblasti výskumu. Slovensko spolupracovalo s EÚ, jedinou výnimkou bola vakcinačná politika. Slovensko za vlády Igora Matoviča objednalo vakcíny Sputnik V z Ruska, čo spôsobilo nezhody vo vláde. Bolo to súčasťou trendu krajín V4.

2020 – EÚ ratifikovala dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva 30. januára 2020. Nadobudla platnosť 31. januára 2020. Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ sa Európska rada rozhodla, že prerozdelí 27 zo 73 kresiel medzi členské štáty. Výsledkom bolo celkových 705 poslancov EP. Podľa Vladimíra Bilčíka bol odchod Spojeného kráľovstva “smutný deň“ EÚ. Podľa jeho slov sa ukázalo, ako ťažké je z EÚ vystúpiť. Robert Hajšel (Smer-SD) bol za to, aby sa s Britániou zachovali vzťahy na čo najvyššej úrovni a emócie v EP po Brexite opísal ako negatívne. Ivan Štefanec (KDH) upozornil, že EÚ opustila druhá najsilnejšia ekonomika.

2022 – Vo februári 2022 začala ruská invázia na Ukrajinu. Ukrajincom sa podarilo zastaviť a vyčerpať počiatočný ruský nápor. Invázia však pretrváva už viac ako dva roky, počas ktorých Európska únia pomáha Ukrajine finančne, humanitárne i vojensky. Uvalila tiež viacero sankcií voči Rusku. Začala sa tiež otvárať otázka možného vstupu Ukrajiny do Európskej únii. Podporu v tejto snahe vyjadrili Ukrajine viaceré krajiny, vrátane Slovenska. Náš východný sused však musí splniť všetky potrebné kritériá.