Extrémne počasie prepisuje poľnohospodárske mapy. Plocha, na ktorej sa už nedá nič vypestovať, stále stúpa a počet oblastí, kde je dostatok zrážok, klesá. Suché, vyprahnuté regióny sa už rozprestierajú na 40 percentách pevniny, tvrdí štúdia OSN. Výsledkom tohto trendu môže byť drastický pokles vypestovaných plodín a ohrozenie miliónov ľudí.
Vďaka pôde ľudia žijú, svetová pôda však zomiera. Každý rok sa časť, na ktorej sa už nič nedá vypestovať, zväčší o milión štvorcových kilometrov. Momentálne má plochu 15 miliónov štvorcových kilometrov, teda viac než Antarktída.
„Za posledné desaťročie sa schopnosť pôdy absorbovať prebytočné emisie CO2 znížila o 20 percent v dôsledku odlesňovania a klimatickej zmeny,“ uviedla expertka na udržateľnosť Jana Ružická.
Degradácii pôdy sa v relácii Správy venovala redaktorka Anna Síposová:
Pôdu ničí sucho, ale aj záplavy či agresívne pesticídy. Tie z krátkodobého hľadiska výnosy na poliach zvyšujú, z dlhodobého však znižujú.
„Štúdie tiež poukazujú na to, že ročné náklady na degradáciu pôdy sú šesť až desať biliónov amerických dolárov ročne. Sú porovnateľné s celkovými ročnými výdavkami na celosvetovú zdravotnú starostlivosť,“ dodala Ružická.
Štúdia Postupimského inštitútu zistila, že najviac sa kvalita pôdy zhoršuje v južnej Ázii, severnej Číne, v Colorade, Kansase, Kalifornii a na pobreží Stredozemného mora. Pôdu i ľudí tiež ohrozuje sucho. Tretina ľudstva žije v oblastiach s nedostatkom zrážok, upozorňuje ďalšia štúdia, tentoraz z dielne OSN.
„Približne 2,2 miliardy ľudí žije v takzvaných suchých krajinách. Vzhľadom na vývoj populácie a rozširovanie sucha však môže zasiahnuť už čoskoro štyri miliardy obyvateľov planéty,“ vysvetlil autor správy o suchu Sergio Vicente-Serrano.
Afrika už pre klimatickú zmenu prišla za uplynulé štvrťstoročie o 12 percent hrubého domáceho produktu a prognózy sú ešte temnejšie. V nasledujúcom pol roku stratí 16 percent.
