Odborníci prichádzajú so šokujúcim zistením. Stavby z čias socializmu sa môžu kedykoľvek zrútiť ako domček z karát. Príčinou je nedodržanie technologických postupov pri ich montáži. Statici varujú, že problém je natoľko vážny, že ak sa nebude urýchlene riešiť, pôjde o ľudské životy.
Vlani na Vianoce spadla strecha strojárskej firmy v meste Šluknov v severných Čechách. Bola nedeľa a v hale vtedy, našťastie, nikto nebol.
„Šesť ľudí by zostalo v sutinách. Nebola ani šanca uhnúť, keď to padalo,“ opisuje zvárač spoločnosti Topos a.s. v českom Šluknove Petr Koniakowsky.
„Montážnici na mňa kričali, spadla ti tam hala! Bol to šok, nič nenasvedčovalo tomu, že by sa niečo takéto mohlo stať. Ani sme si to neuvedomovali,“ dopĺňa vedúci zváračskej dielne, Topos a.s. Ján Remenár.
„Podľa kamerového záznamu je vidieť, že niečo sa drolí a behom sekundy bolo všetko dole,“ približuje technický riaditeľ Topos a.s. Miroslav Pošta. „Spadne 100 ton ani neviete ako,“ dodáva.
V akom stave sú konštrukcie hál či mostov na Slovensku, zisťovala v relácii Reportéri redaktorka STVR Jana Šamová:
Šanca úniku je nulová
Krízový manažér a technický riaditeľ pre pozemné a technologické stavby Rada Building Liberec Jaroslav Cejnar upozorňuje, že šanca úniku v takej situácii je prakticky nulová.
„Tam, kde som pracoval, všetko bolo preč. Takže človek prišiel do práce a len pozeral, že sa druhýkrát narodil,“ podotýka zvárač spoločnosti Topos a.s. Josef Vykoukal.
„V Šluknove sa stalo to, čo je klasická ukážka, klasický prípad kolapsu pri tejto konštrukcii,“ konštatuje Cejnar.
„Priemyslová hala, športová hala, je zastrešená železobetónovými nosníkmi v rozpätí 18 alebo 24 metrov. V okamihu, keď dôjde ku kolapsu nosníka, tak dôjde k havárii celej strechy budovy,“ vysvetľuje statik betónových konštrukcií a vedúci Katedry nosných konštrukcií na Fakulte umenia a architektúry Technickej univerzity Liberec Vladislav Bureš.
„Riziko náhleho kolapsu je v tom, že predpínacia výstuž nedokáže absorbovať tak veľké deformácie, ak je oslabená koróziou. Je to otázka času, kedy dôjde k samovoľnému pádu konštrukcie. Samovoľný pád znamená, že konštrukcia nedokáže prenášať ani samú seba,“ ozrejmuje profesor na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity, statika a dynamika stavieb, Martin Moravčík.
Ohrozené sú stovky hál
Podobný osud ako v českom Šluknove hrozí približne 350 halám po celom bývalom Československu. Rizikové nosníky sa ako prefabrikáty hromadne používali v 60. rokoch na stavby administratívnych budov, škôl, telocviční aj mostov.
„Odhadujeme, že asi 10-tisíc problematických nosníkov je na strechách v Českej republike. Podobný, možno trochu menší počet, je ich zabudovaných v stavbách na Slovensku,“ domnieva sa Bureš.
„Skrz kanáliky boli dodatočne prevlečené predpínacie laná a tie boli napnuté. Takže je to niečo, ako keď navlečiete korálky na niť a potom ich napnete. Kanáliky mali byť vyplnené cementovou maltou, aby lano, ktoré sa do kanálika vloží a spája celú konštrukciu, nemohlo korodovať,“ ozrejmuje Bureš.
„Problémové sú konštrukcie vtedy, ak injektážna zmes je buď urobená zle, alebo sú aj konštrukcie u väzníkov aj u mostných konštrukcií, kde úplne chýba,“ dopĺňa Moravčík.
Kedysi pokroková technológia, dnes problém
Bureš uvádza, že v dobe výroby týchto konštrukcií šlo o pokrokovú technológiu. „Ale z dnešného pohľadu mala svoje nedostatky. Najmä sa podceňovala ochrana proti korózii,“ dodáva.
„Dodatočne nainjektovať kanáliky už nie je možné a ani by to neprinieslo nejaký osoh. Takže kritické nosníky je možné už len dodatočne spevniť,“ približuje Marek Johanides z Vysokej školy báňskej (VŠB) – Technická univerzita v Ostrave Marek Johanides.
„Vyslovene laicky sa to dá prirovnať k akejsi protéze, keď zlyháva nejaká kosť. Vedľa nej urobíte opornú konštrukciu, ktorá ďalej istí funkciu svalu, alebo celej konštrukcie,“ opisuje Cejnar.
„Pohybujeme sa v halách, ktoré sú určené pre potravinársky priemysel, chemický priemysel, skladové haly, vykurované priestory, nevykurované priestory. To všetko môže ovplyvňovať rozvoj korózie vo vnútri týchto prvkov,“ pripomína Petr Mynarčík z Diagnostického centra VŠB.
Pád strechy v slovenskej chemičke
Rizikové nosníky už spôsobili náhly pád striech, potvrdzuje to aj statik betónových konštrukcií Vladislav Bureš. „Štyri prípady zlyhania konštrukcií v Čechách a v septembri 2024 na západnom Slovensku,“ dodáva.
Podľa krízového manažéra a technického riaditeľa pre pozemné a technologické stavby Jaroslava Cejnara po kolapse strechy v chemičke na Slovensku zaistili niekoľko rizikových väzníkov. „Je to stále sa opakujúca príčina, ktorá súvisí s nekvalitnou injektážou, nekvalitným uložením predpätej výstuže pri montáži,“ konštatuje.
Išlo o chemické závody Duslo Šaľa, kde sa vlani v septembri zrútil nosník na hale chemickej úpravne vody. Hala bola postavená v druhej polovici 60. rokov a aj tu kolaps nastal náhle bez vonkajších znakov porušenia konštrukcie. Udalosť si nevyžiadala zranenia ani odstavenie výroby. Po tejto zlej skúsenosti sa spoločnosť rozhodla všetky väzníky zosilniť.
„Napríklad oceľové konštrukcie, tie sú viditeľné, sú transparentné. Vieme ich ochrániť nátermi a podobnými vecami. Takže vidíme v každom momente, aká situácia je na konštrukcii. Toto je problém v tom, že takáto predpínacia výstuž sa nachádza v káblových kanálikoch, ktoré sú vo vnútri v betóne a my ten stav, ako prebieha v čase, vlastne nevidíme,“ vysvetľuje profesor Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity Martin Moravčík.
Pripomína, že predpínacia technológia sa začala vyrábať v Československu v 50. rokoch. „Československo na to naskočilo, to bolo všetko v poriadku, ale nedodržiavala sa výrobná disciplína. Používali sa systémy kotvenia, ktoré neboli ešte také dokonalé ako dnes,“ dodáva.
„Ako ten problém narastal, narastali i problémy, ktoré treba riešiť. Ako majú postupovať stavebné úrady, aká je normová činnosť v prípade, že sa objaví potenciálne nebezpečná konštrukcia. Začali sme hľadať odpovede na tieto otázky na ministerstve, alebo v legislatíve nastali problémy. Naraz nám bolo povedané, že je to starosť vlastníka a bodka,“ približuje Cejnar.
Majiteľov nikto nenúti konať
Rizikové konštrukcie potrebujú odbornú diagnostiku. Na Slovensku sa problém rizikových nosníkov týka takmer 150 hál, 13 z nich vlastní štát, ktorý s ich diagnostikou súhlasil.
„Na Slovensku som bol milo prekvapený reakciou štátnej správy. Sú to štátne objekty – identifikujte to, poraďte, čo máme robiť,“ podotýka Cejnar.
Ostatných majiteľov takýchto objektov zatiaľ nič nenúti konať a aj z pohľadu štátu je len na nich, či sa rozhodnú urobiť potrebné kroky, aby sa hala nezrútila.
„Je povinnosťou vlastníka, aby stavba trvale plnila všeobecné technické požiadavky na stavby aj počas jej užívania,“ informuje hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková.
Cejnar však poukazuje na situáciu, že celý rad objektov vlastnia veľké firmy a majú problém dostať sa k zodpovedným pracovníkom.
„Aj štát by mal mať záujem, aby ochránil občanov, aby túto vec zverejnil a vyzval vlastníkov stavieb, aby si ich nechali skontrolovať. Vlastníci, ktorí na toto varovanie a riziká nereagujú, tak sami seba vystavujú riziku, že dôjde k nešťastiu, ktoré potom súdy môžu dať za vinu im,“ podotýka statik betónových konštrukcií Vladislav Bureš.
„Vo všeobecnosti možno uviesť, že konať v tomto smere už dnes môžu stavebné úrady, a to aj na podnet fyzických či právnických osôb,“ pripomína Stanislava Brodáčová z Komunikačného odboru Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Stanislava Bordáčová.
„Stavebná inšpekcia bude od apríla patriť pod Úrad pre územné plánovanie a výstavbu. Úrad tak bude mať právomoc prostredníctvom stavebných inšpektorov nariadiť majiteľovi stavby vykonať opatrenia vo verejnom záujme, ak o takýchto stavbách úrad bude mať vedomosť,“ dodáva.
Bureš odporúča vlastníkom hál, ktorí zistia v ich hale prítomnosť väzníkov tohto typu, aby v takom prípade pozvali statika, ktorý ich diagnostikuje.
Hrozí aj pád mostov
Rovnaký princíp kolapsu pre zhrdzavenú výstuž a nedostatočnú údržbu v nosných konštrukciách hrozí aj pri mostoch.
„To je dôvod, prečo skolaboval Morandiho most v Taliansku pred niekoľkými rokmi, Trójska lávka v Prahe aj tu, na Slovensku, niektoré mosty. Na základe rovnakých javov dochádza ku kolapsu pri halách, ktoré sú zastrešené týmito nosníkmi,“ ozrejmuje Bureš.
Ak pre nás rekonštrukcia mostov nebude prioritou, tak z desiatok sa môže relatívne rýchlo stať niekoľko stoviek,“ varuje analytik Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR Jozef Koperdák.
„Z väčšinou zelenej sme prešli na červeno žltú farbu. Je to spôsobené tým, že skutočne veľa mostov nám postupne prechádza do stavu uspokojivý, zlý až veľmi zlý. Nasledujúce roky nám prepadnú do havarijného stavu,“ dodáva.
Primátor Serede Ondrej Kurbel uvádza, že v meste majú už dva roky uzavretý most pre akúkoľvek dopravu. „Našťastie, aspoň to sa podarilo spraviť, že v septembri 2023 došlo k podopretiu mosta a môže slúžiť kvázi ako lávka pre peších a cyklistov. Podopretie bolo zrealizované, aby nemohlo dôjsť k jeho samozrúteniu,“ opisuje.
„Statický posudok vyšiel tak, že po moste by mohlo prejsť jedno auto do 3,5 tony najväčšou rýchlosťou desať kilometrov za hodinu a bolo by nutné monitorovať 24 hodín dodržiavanie tohto pravidla, čo by situáciu neriešilo,“ zhodnotila hovorkyňa Slovenskej správy ciest Jana Lukáčová.
„Problém mosta je v jeho veku a v spôsobe, akým bol konštruovaný. Je to predpínaná technológia, v rámci objektu mosta sú predpäté laná, ktoré už sú skorodované a nie je ich možné akokoľvek nahradiť. Preto bola zvolená prestavba systémom zbúranie a postavenie nového,“ približuje Kurbel.
O zlom stave mostov sa vedelo
Podľa predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja Ondreja Luntera je v súčasnosti na Slovensku viac ako dvetisíc mostov, ktoré od úplného uzavretia delí len jeden či dva stupne.
„Za posledných desať rokov nám počet mostov v zlom, veľmi zlom a havarijnom stave vzrástol z deväť percent na 34 percent, čo sa týka všetkých mostov na Slovensku. Špecificky pre cesty prvej triedy nám počet mostov vzrástol na 45 percent,“ informuje Koperdák.
Lukáčová pripomína, že mosty, ktoré boli budované pred desiatkami rokov, mali podcenenú údržbu. „V súčasnosti sú mosty v takom stave, že ich treba rekonštruovať celé. Rekonštrukcia v našom ponímaní je celková prestavba alebo výstavba nového mostu,“ dodáva.
Opravy mostov musia byť pre štát prioritou. Kurbel hovorí, že o zlom stave mostov na Slovensku sa vedelo a teraz nás to dobieha. „Peniaze sa alokovali na úplne iné priority, pričom mám informáciu aj od zamestnancov Slovenskej správy ciest, že bol pripravený nejaký mostný program, ale peniaze na to vyčlenené neboli,“ tvrdí.
„Ak sa tak nestane, tak budeme naďalej sledovať, že nám každý mesiac budú statici oznamovať, že ten-ktorý most musíme jednoducho uzavrieť a celé doliny budú prichádzať o prístup k zdravotnej starostlivosti, školstvu a k bežným službám,“ upozorňuje Lunter.
„Ak tu chceme mať mosty v dobrom stave alebo nebáť sa, že nejaký padne, alebo aby sme tu nemali obchádzky, je treba si určiť rekonštrukciu mostov ako prioritu a aj do nej presmerujeme existujúce zdroje,“ konštatuje Koperdák.
Podľa hovorkyne SSC Jany Lukáčovej to chce strategické rozhodnutie tých, ktorí peniaze rozdeľujú.
Štát zlyhal
„Až keď je konštrukcia v takom stave, že dôjde k otvoreniu škár, trhlín, čo už sú vážne problémy u predpätých konštrukcií, až vtedy sa začneme zaoberať tým, ako výstuž vyzerá vo vnútri, a to už môže byť veľmi neskoro,“ varuje profesor Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity Martin Moravčík.
Primátor Serede Ondrej Kurbel poukazuje na to, že štát úplne zlyhal a doplácajú na to občania. Hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková avizuje, že rekonštrukcia mostov je pre ministerstvo prioritou. „Zníženie počtu mostov v zlom alebo havarijnom stave na cestách prvej triedy sa dostalo aj do programového vyhlásenia vlády,“ dodáva.
„Máme prioritu postaviť tunel vo Višňovom. Máme ho? No, čo vám mám na to povedať? Koho zaujíma nejaký starý most, keď nemáme tunel vo Višňovom?“ konštatuje Moravčík.
„Potrebujeme mať celospoločenskú zhodu na tom, čo je skutočne dôležité a presmerovať naše úsilie a zdroje na riešenie problému. Mosty sú len jedným z nich,“ uzatvára analytik Jozef Koperdák.
