Goralská komunita bude novou, v poradí 15. oficiálnou národnostnou menšinou na Slovensku. Na návrh predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) o tom v stredu (29. 1.) rozhodla vláda SR na výjazdovom rokovaní v Červenom Kláštore, okres Kežmarok.
Gorali toto rozhodnutie veľmi vítajú, tvrdia, že vďaka tomu budú môcť zachovávať svoje tradície a šíriť ich ďalej.
„Pre Goralov je to zadosťučinenie, pretože goralská pospolitosť obsadzuje celé severné Slovensko, od Starej Ľubovne až po hornú Moravu – Jablunkov,“ uviedol starosta obce Ždiar Pavol Bekeš.
„Sme špecifickí, pretože v tom prostredí, kde vyrastáme, sa formujeme, vyznávame hodnoty ako pracovitosť, zodpovednosť, rodina či viera v Boha. Chceme, aby goralská kultúra ostala zachovaná aj pre ďalšie generácie,“ pokračoval Bekeš.
Upozornil, že vďaka zaradeniu do zoznamu národnostných menšín budú môcť na svoje aktivity získať zdroje zo štátneho rozpočtu a ďalej tak rozvíjať svoju kultúru. V Ždiari by tak financovali napríklad fungovanie folklórnych súborov či propagáciu Goralov doma a v zahraničí.
„Sme už na Slovensku súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva a spolu s Poliakmi a Čechmi sa chceme zaradiť aj do zoznamu UNESCO,“ dodal Bekeš.
Ku Goralom sa hlási asi 70-tisíc ľudí
O zaradenie do zoznamu národnostných menšín Gorali žiadali ešte v roku 2023. Starosta Ždiaru odhaduje, že sa k tejto komunite na Slovensku hlási približne 70-tisíc ľudí.
Presné číslo bude známe až po najbližšom sčítaní obyvateľstva. Pri tom poslednom v roku 2021 si goralskú národnosť značilo celkovo 5 273 ľudí. Z nich menšia časť na prvom mieste (537) a väčšia na druhom mieste (4 736).
Goral Ján Gondek z Lesnice zdôraznil, že dosiaľ bolo veľmi náročné získať podporu od štátu na aktivity, ktorými sa snažia zachovávať svoje tradície.
Výjazdové rokovanie vlády, na ktorom chválili zaradenie Goralov medzi oficiálne národnostné menšiny monitorovala v Správach redaktorka Ivana Ratkovská:
„V Pieninách robíme napríklad otvorenie letnej turistickej sezóny, Goralské dni a podobne. Komunitu sa snažíme prezentovať dlhé roky, napríklad aj prostredníctvom symbolického pasovania,“ priblížil Gondek. V stredu takto pasoval za Gorala aj slovenského premiéra.
„Pasuje sa s valaškou, my ju voláme aj ciupaga, je to symbol Goralov, ktorým najprv chránia svoju rodinu a v starobe sa o ňu podopierajú,“ vysvetlil Gondek s tým, že za Gorala pasujú ľudí za zásluhy.
Na Slovensku tak bude po novom 15 národnostných menšín. Doposiaľ poslednou uznanou bola vietnamská národnostná menšina v roku 2023.
Premiér upozornil, že prijali pomerne vážne rozhodnutie, že goralská komunita žijúca na Slovensku sa stane oficiálnou národnostnou menšinou v SR. Je presvedčený, že to bude pre Goralov znamenať veľa.
„Vyplýva z toho napríklad to, že goralská menšina sa stane súčasťou Rady vlády SR pre národnostné menšiny,“ podotkol. Nepochybuje o tom, že Gorali ako oficiálna národnostná menšina budú výraznou mierou prispievať k pestrosti SR.
Á. Horony: Gorali, vitajte medzi nami!
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši (Hlas-SD) upozornil, že Goralská komunita sa s oficiálnym štatútom národnostnej menšiny bude môcť uchádzať o dotačné prostriedky na rozvoj svojej kultúry a tradícií z mechanizmov, ako je napríklad Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
Primátor Kežmarku a poslanec Národnej rady SR Ján Ferenčák (Hlas-SD) označil stredu za veľký deň pre Goralov i tých, ktorí s nimi žijú v jednom regióne.
Na sociálnej sieti na rozhodnutie kabinetu reagoval aj splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny Ákos Horony. „Gorali, vitajte medzi nami!“ napísal, pričom odkázal na prieskum bližšie predstavujúci goralskú komunitu.
