Na olympijských hrách v Paríži skončil pri svojej premiére pod piatimi kruhmi piaty a rovnaké miesto si odniesol aj z ankety Športovec roka 2024. Skejtbordista Richard Tury vymenil tepláky za oblek a tradične dobre naladený si do Slovenského národného divadla prišiel prvýkrát v kariére prevziať prestížne ocenenie.
Hoci sú jeho druhým domovom skejtparky, stres pred odovzdávaním ocenení nepociťoval. „Je to pre mňa nezvyčajné. Po dlhej dobe som si dal na seba úzke nohavice. Musím povedať, že sa lepšie cítim v skejtových veciach. Toto je pre mňa nekomfortné. Som však v úplnej pohode, na čo by som sa stresoval?“ zasmial sa na úvod Tury, ktorý je historicky prvým zástupcom skejtbordingu, ktorý sa dostal medzi najlepších slovenských športovcov roka.
V prestížnej ankete hlasovalo dokopy 139 športových novinárov, pričom Turyho umiestnilo na hlasovací lístok až 102 z nich. Tým, či by mohol skončiť v najlepšej päťke, si hlavu veľmi nelámal.
„Nejako som sa nezamýšľal nad tým, či sa do ankety dostanem. Prišlo to s úspechom v Paríži. Na skejte som nezačal jazdiť pre olympiádu alebo pre to, aby som sa dostal do ankety Športovec roka. Z ulice zo skejtbordingu som zrazu jeden z najlepších desiatich športovcov na Slovensku. Vážim si to a myslím si, že je to motivácia pre mladých, ktorí vidia, že aj z pouličných športov sa dá dostať do športového prostredia,“ okomentoval člen Športového centra polície.
Richard Tury si odniesol z Ankety športovec roka 2024 piate miesto:
Z ulice až medzi slovenskú športovú elitu
Tridsaťjedenročný Košičan je prvým slovenským skejtbordistom, ktorý sa prebojoval na olympijské hry. V metropole Francúzska bol vo finále najstarší a zároveň bol jediným Európanom.
„Je to super. Stále si to užívam a stále, keď sa spätne obzriem za olympijskými hrami, ktoré boli pred pol rokom, tak mám zimomriavky. Odkedy som začal skejtovať, tak som nikdy predtým nezažil, aby som sa na konkrétny deň pripravoval dva-tri roky a podal ten výkon, keď sa na vás pozerá celý svet. Piate miesto mi dodalo ešte väčšiu motiváciu pracovať na sebe ešte viac,“ dodal.
Zaspomínajte si na výkony Richarda Turyho na OH 2024 v Paríži:
Zverenec trénera Tomáša Vintra by rád pridal aj druhý štart pod piatimi kruhmi. „Práve som sa vrátil z Dubaja zo sústredenia. Mojou prioritou je teraz byť zdravý a posúvať svoj level vyššie. Chcel by som potiahnuť ešte ďalších tri a pol roka a skúsiť sa kvalifikovať na ďalšiu olympiádu. Je to môj sen zažiť to opäť, pretože tie zážitky sú nezabudnuteľné,“ načrtol svoje plány.
„Budeme mať tri olympijské kvalifikácie. Máme to však rozdelené tak, že až posledné dva roky sa budú počítať do Los Angeles. Tieto výsledky sa budú počítať do priebežného poradia, ktoré rozhodne, kto bude na najbližšej súťaži ako štartovať. V podstate je to také udržiavanie sa, v akej skupine bude človek štartovať na ďalšej súťaži. Vždy je lepšie jazdiť v posledných skupinách, v ktorých sú tí najlepší jazdci, pretože rozhodcovia v nich dávajú aj iné body,“ objasnil priebeh bojov o olympijskú miestenku Tury.
Na základnej škole má vlastný portrét
Tury patril v Paríži medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej výpravy. Z 28 športovcov dosiahol piaty najlepší výsledok. Teší ho, že aj jeho úspechy podporili nárast záujmu o šport, ktorý sa v našich končinách predtým netešil veľkej popularite.
„Určite sa vnímanie skejtbordingu na Slovensku po OH zmenilo. Vidím, že aj menšie mestá sa pokúšajú o postavenie skejtparku a vznikajú rôzne skejtbordové akadémie, v ktorých sa deti môžu učiť. Pre mladých je to motivácia, že aj z freestylového športu sa dá dostať na vrchol,“ uviedol.
Jeho úspech pod piatimi kruhmi bude nielen jemu pripomínať aj maľba na stene základnej školy v Košiciach, ktorú navštevoval.
„Je sranda, že na svojej základnej škole som skončil ako portrét, pretože aj moji učitelia ma určite poznajú ako žiaka, ktorý dosť vystrájal aj so skejtbordom. Vždy som hovoril, že chcem byť profesionálny skejtbordista. Vážim si to, pretože dosiahnuť na vrchol a mať portrét na základnej škole sa nepodarí každý deň. Dodáva mi to motiváciu,“ nechal sa počuť.
V puberte na skejtbording zanevrel
Tury je jednoznačne najvýraznejšia osobnosť slovenského skejtbordingu. Svojho nástupcu nateraz v radoch mladších jazdcov jasne nevidí.
„Je veľa skejťákov, ktorí vedia jazdiť. Problém však nastáva vtedy, keď sa láme chlieb a človek sa rozhoduje, či sa tým dokáže uživiť alebo musí ísť pracovať. To je bod, keď človek zistí, že živiť sa tým je veľmi ťažké. Je škoda, keď veľa mladých v sedemnástich či osemnástich rokoch prestane jazdiť a odložia skejt. Aj mne sa v pubertálnom veku stalo, že som na to trocha zanevrel.“ prezradil pre spravodajský web STVR.
Našťastie, sa k športu, ktorého základy boli položené v Kalifornii na prelome 40. a 50. rokov minulého storočia, vrátil.
„Asi som bol taký motivovaný, doslova blázon, že som šľapal aj cez mŕtvoly a chodil jazdiť aj sám, keď nebolo s kým. Chcel som dosiahnuť maximálny vrchol. Mňa pri tom udržalo asi to, že ma to v živote extrémne napĺňa. Od mala som vraj rodičom tvrdil, že bude profesionálny skejtbordista. Ten zápal a to, čo mi to vnútorne dáva, mi vydržalo doteraz, hoci to robím už 25 rokov. Chcel by som pokračovať, doslova, až kým mi neodpadnú nohy, “ uzavrel.
