Mnohé mosty na Slovensku sú v zlom až v katastrofálnom stave. Postavené často ešte za socializmu, desaťročia zanedbávané, nám teraz vystavujú mastný účet a spôsobujú veľké komplikácie.
Pred piatimi rokmi prišli o vlakové spojenie a pred niekoľkými dňami, doslova zo dňa na deň, aj o jediný most, ktorý ich spájal. Medzi obcou Brodské na slovenskej a Lanžhotom na českej strane už neprejdete autom, autobusom, na bicykli ani peši.
Tisíce Záhorákov čakajú najbližšie roky dlhé obchádzky. Šance na zmiernenie situácie existujú. Otázne je, či existuje aj vôľa kompetentných a štátu.
Prečo museli most uzavrieť a ako riešia situáciu kompetentní, zisťovala v relácii Občan za dverami redaktorka STVR Dominika Velická:
Na Záhorí sa nachádzajú tri hraničné priechody s Rakúskom a Českou republikou, ktoré prechádzajú ponad rieku Morava. Hovoríme teda o hraničných mostoch. Jeden z nich Brodské – Lanžhot, ktorý vlastnia Trnavský a Juhomoravský kraj, na konci januára náhle zatvorili.
„Zavreli to z minúty na minútu. Ja som sa o tom dozvedel z Facebooku v pondelok doobeda, že poobede most zatvárajú pre všetkých,“ opisuje obyvateľ obce Kúty Richard Drška.
„Vzhľadom k minuloročným povodniam sa Správa a údržba ciest Trnavského kraja rozhodla pre mimoriadnu technickú prehliadku mosta, pričom rovnako rozhodla aj česká strana,“ zdôvodňuje riaditeľka odboru komunikácie Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Natália Petkáčová.
„Je to prekvapivá záležitosť, pretože to prišlo ako blesk z čistého neba, aj keď informácie, že most je v zlom stave, vieme už niekoľko rokov. Ale myslím, že až posledné posudky statikov potvrdili, že situácia je neúnosná a treba to zatvoriť, pretože zodpovednosť je veľká a nikto by sa pod to nepodpísal, ak by sa niečo stalo,“ reaguje starosta obce Lanžhot Ladislav Straka.
Dôvody uzatvorenia
„K uzavretiu mosta sme museli pristúpiť na základe mimoriadnej popovodňovej prehliadky, ktorá jasne deklarovala výskyt statických šmykových trhlín v oblasti blízko kĺbov vkladaného poľa smerom k pilierom. Teda v oblastiach s veľkými šmykovými silami,“ informuje hovorkyňa Správy a údržby ciest Juhomoravského kraja ČR Monika Švehlová.
„Panuje veľká obava z možnosti nečakaného kolapsu celého mosta. Po dohode so slovenským spolumajiteľom sme veľmi rýchlo museli pristúpiť k uzavretiu mosta pre všetku dopravu, vrátane cyklistov a chodcov,“ dodáva.
„Nákupy človek oželie, že sa chodilo do Břeclavy na nákupy, ale sú to aj rodinné kontakty. Rodiny na jednej strane hranice, na druhej strane hranice. To sú pracovné kontakty, veľa ľudí dochádzalo do Břeclavy za prácou práve cez tento most,“ upozorňuje Drška.
„Boli tu vybudované kontakty s Lanžhotom cez kroje a tak ďalej. Hody tam majú vychýrené, toto všetko zavretie mosta znemožňuje,“ dodáva.
„Lanžhot sa ocitol, ako hovorím, na konci sveta. Problém tú budú mať hlavne tí, čo denne dochádzajú do zamestnania, do nemocnice, a to obomi smermi – ako do Čiech, tak aj na Slovensko. A ďalší problém je obchod, služby, nákup, využitie i pošty u nás v Lanžhote,“ hodnotí Straka.
„Asi najväčší problém je, že veľa rodín z Lanžhota i tu zo Slovenska, sú prepojené príbuzenskými vzťahmi a navštevujú sa denne,“ dodal.
Pomohla by diaľnica bez poplatku
Hoci TTSK zabezpečil obchádzkovú trasu v smere Holíč – Hodonín, táto trasa je takmer o 50 kilometrov dlhšia. Ďalšou možnosťou je prejazd cez diaľnicu, no vyžaduje si zakúpenie diaľničných známok.
„Železnica je v rekonštrukcii už asi piaty rok, to sa ťahá donekonečna, teraz nám zavreli aj most. Je tu síce diaľnica, ale pre ľudí je to finančne náročné. Hlavne, keď využívajú len cestu 16 – 17 kilometrov do Břeclavy,“ podotýka Drška.
Podľa Dršku by bolo najlogickejším riešením vyriešiť diaľnicu Kúty – Břeclav bez úhrady. Platiť „100 eur slovenskú a vyše 100 eur českú diaľničnú známku“ je, ako tvrdí, náročné a obchádzka má asi 50 kilometrov.
„Obratom sme kontaktovali české ministerstvo dopravy so žiadosťou o výnimku, ktorá by vodičom umožňovala prechádzať štátnu hranicu po D2 bez potreby diaľničnej známky. Výsledok zatiaľ nemáme,“ informuje Švehlová.
„Trnavský kraj zaslal ministrovi dopravy Slovenskej republiky oficiálnu žiadosť o dočasné vyňatie dotknutého úseku diaľnice zo zoznamu spoplatnených úsekov, aby sa minimalizoval dopad na obyvateľov a podnikateľov v regióne. Aktuálne čakáme na vyjadrenie rezortu,“ avizuje tiež Petkáčová.
Ministerstvá hľadajú riešenie
Najlogickejším riešením by bolo vyňatie dotknutého úseku diaľnice zo zoznamu spoplatnených úsekov. Riešenie hľadajú na oboch ministerstvách dopravy.
„Pokiaľ bude riadne stanovená a obojsmerne vyznačená obchádzková trasa po diaľnici, je možné takto označený úsek diaľnice použiť bez poplatku,“ uvádza v písomnom vyjadrení riaditeľ Odboru pozemnej komunikácie Ministerstva dopravy ČR Ján Skovajsa.
Podľa Skovajsu je nevyhnutné pripraviť projekt dopravného značenia obchádzky a prerokovať ho s príslušnými cestnými úradmi a riaditeľstvom ciest a diaľnic.
„A následne nechať úradne overiť. Iný spôsob riešenia český zákon neumožňuje. Nepozná žiadne zľavy z diaľničných známok ani možnosť zavedenia špeciálnych známok pre určité regióny,“ dodáva.
„Touto situáciou sa zaoberáme, oficiálna žiadosť nám prišla v piatok 31. 1. 2025. Hľadáme technické možnosti, aby sme úsek vyňali zo spoplatnenia,“ ubezpečuje hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková.
Zástupcovia krajov sa stretli na mieste
Pohraničný most bol tiež vychýrený v oblasti cykloturistiky, keďže bol súčasťou obľúbených trás.
„Po našej strane sa chodilo do Kopčan alebo z našej strany do lanžhotskej obory, kde je vybudovaných veľa cyklochodníkov. Toto všetko je znemožnené,“ opisuje obyvateľ Kútov Richard Drška.
„Kvôli chodcom a cyklistom sme pýtali mobilné mostné provizórium, ktorým by sme osadili existujúci most. Očakávame nacenenie a tiež na ako dlho by nám mohol byť prípadne most zapožičaný. Podstatná je aj cena. Veľmi dôležitý však bude výsledok rokovania so spolumajiteľom mosta, teda so slovenskou stranou a ich ministerstvom,“ vysvetľuje hovorkyňa Správy a údržby ciest Juhomoravského kraja ČR Monika Švehlová.
Štyri dni po oficiálnom oznámení uzatvorenia hraničného mostu sa priamo na mieste stretli zástupcovia Trnavského a Juhomoravského kraja. Hľadali spoločné riešenie danej situácie.
Podľa starostu Lanžhotu Ladislava Straku to vyzerá na niekoľko rokov. „Po prvé sa musí urobiť projektová dokumentácia, potom vybrať toho, kto bude prácu robiť a potom samotná stavba,“ dodáva.
„Keď boli u nás povodne na jeseň a na Jeseníkoch, tak zo štátnych rezerv sa postavilo za pomoci armády 19 mostov. Neviem, či by to tu bolo možné, ale i tento variant sa tu preberal,“ uvádza Straka.
„Ďalšia možnosť, ktorá by mohla byť asi najrýchlejšia pre uvoľnenie dopravy, je odpustenie diaľničných poplatkov i mýta v úseku Břeclav – Kúty. Teraz je situácia až tragická, povedal by som,“ dodal.
Rekonštrukcia bude trvať roky
Odhady trvania celkovej rekonštrukcie hovoria o rokoch. „Z hľadiska projektovej dokumentácie, tá je z našej strany hotová a teraz čakáme na územné rozhodnutie a ďalšie administratívne úkony (vyjadrenia dotknutých orgánov), ktoré sú na povolenie stavby potrebné,“ približuje Švehlová.
„Na celkovej rekonštrukcii intenzívne spolupracujeme s českou stranou. Tá zabezpečuje projektovú prípravu a čaká na dokončenie súhlasu dotknutých orgánov. Následne na to bude pripravený bližší harmonogram prác,“ spresňuje riaditeľka odboru komunikácie TTSK Natália Petkáčová.
Švehlová dopĺňa, že z technického hľadiska už vedia, že existujúcu mostnú konštrukciu zbúrajú a nahradia ju novou.
„Odhadované náklady na demoláciu a výstavbu nového hraničného mosta sú vo výške štyri milióny eur. Financovanie bude pritom rovnomerné rozdelené medzi Trnavský a Juhomoravský kraj,“ uvádza Petkáčová.
„To, či budú k dispozícii zdroje EÚ, je na rokovaniach oboch strán a aktuálnych možnostiach,“ uzatvára Švehlová.
Okrem vybudovania provizórneho mosta pre peších a cyklistov je najrýchlejším a pre cestujúcu verejnosť najprijateľnejším riešením zrušenie spoplatnenia diaľnice. To musia skoordinovať slovenské aj české ministerstvá dopravy.
U našich susedov to ide jednoduchšie – cez vyznačenie obchádzkovej trasy. Naše ministerstvo zákonné riešenie ešte hľadá.
