Realita v bratislavskej Petržalke ukazuje smutný trend. Starosta mestskej časti Petržalka uprednostňuje biznis pred verejným záujmom. Namiesto podpory komunitných a verejnoprospešných zariadení, ktoré slúžia obyvateľom, ich postupne likviduje. Takýto prístup mení Petržalku z miesta pokojného života ľudí na priestor pre zisk.
Publicistická relácia Slovneskej televízie Reportéri sa venovala prípadu centra mentálneho zdravia i tenisovému klubu v Petržalke, ktorým mestská časť nepredĺžila nájom. V prvom prípade to odôvodnila havarijným stavom budovy, nie nízkym nájomným. V prípade klubu chýba širšia koncepcia.
Téme sa v relácii Reportéri venovala redaktorka Ingrid Drozdíková:
V časoch, keď mestá bojujú o lekárov a ponúkajú im rôzne výhody, ide bratislavská Petržalka inou cestou. S ľahkosťou nechala odísť centrum mentálneho zdravia, čím príde o psychiatrický stacionár, štyroch lekárov a špecializované zdravotné sestry.
„Pacient so psychickou poruchou aj po zvládnutí akútnej fázy liečby má ešte nejaké príznaky, nejaké ťažkosti, nevráti sa do pôvodného fungovania. Tu nastupuje úloha práve psychiatrických stacionárov,“ hovorí hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu Ľubomíra Izáková.
„Centrum mentálneho zdravia Matka fungovalo od roku 2004. Čiže minulý rok to bolo 20 rokov, čo sme tu boli. V stacionári denne liečime medzi 20, 30, niekedy 40 pacientov, závisí od sezónnosti,“ približuje predsedníčka centra Evelin Karim Aziz.
Spravidla pacient pokračuje v práceneschopnosti, trávi v dennom stacionári šesť hodín svojho denného času,“ opisuje Izáková.
Takýchto stacionárov je v SR málo
„Takýchto typov stacionárov máme málo na Slovensku a Petržalka ako tretia najväčšia obec o jeden z nich aktuálne príde,“ uviedol poslanec mestskej časti Bratislava-Petržalka Adam Sarlós.
Karim Aziz opísala, že v priestoroch bola všeobecná ambulancia, psychologická ambulancia i lekáreň. „Takto sa nám podarilo nielen udržať psychiatrický stacionár pri živote, ale podarilo sa nám aj poskytnúť veľmi komplexnú službu pacientom,“ hovorí.
„Dlho sme viedli debaty ohľadom tohto stacionáru,“ povedal Sarlós. „V roku 2023 sa nám podarilo presvedčiť starostu Jána Hrčku, aby sme im predlžili nájom aspoň o rok. Že potom sa uvidí,“ dodal.
Mestská poslankyňa Libuša Nicholson uviedla, že takmer 90 percent pacientov je z Petržalky. „Neviem si presne predstaviť, ako to bude, keď sa presťahujú napríklad do inej mestskej častí a teraz budú nútení ísť hromadnou dopravou. Môže sa stať, že ani neprídu do stacionára,“ povedala.
Začalo to nárastom nájmu
„Teraz neviem, či to bolo v 2023 alebo 2024, keď sa zmenil zákon o obecnom zriadení, kde sa naozaj výrazne sprísnili podmienky, za akých môže obec prenajímať majetok,“ povedal starosta Petržalky Ján Hrčka. „A my sme sa kritériám tiež museli nejakým spôsobom prispôsobiť,“ dodal.
„Nájom hodný osobitného zreteľa, ktorý nám ešte v roku 2012 dal bývalý (petržalský) starosta (Vladimír) Bajan, bolo, myslím, že 13,50 za meter štvorcový,“ uviedla Karim Aziz. „Tento nájom za komerčnú cenu je momentálne 43 alebo 45 eur,“ dodala.
„Čiže je to omnoho viac,“ skonštatovala a tiež uviedla, že na lekáreň dali centru už pred rokom komerčný nájom za 75 eur. „Už v podstate minulý rok podmienky, ktoré nám mestská časť dala, boli likvidačné,“ uviedla.
Hrčka uviedol, že lekáreň je čisto komerčná prevádzka, ktorá všade platí komerčné nájomné. „Choďte sa spýtať do biznis centier, koľko platia metre štvorcové nájomné lekárne,“ povedal.
„Na konci roku 2022 sa platba zhruba zo 14 eur posunula na 60 eur za deň na jedného pacienta v stacionári pre dospelých,“ hovorí Izáková. „Treba si však predstaviť, čo všetko sa za tým skrýva,“ dodala.
Vysvetlila, že v centre pôsobí multidisciplinárny tím, psychiater, psychiatrická sestra. Sú tam liečební pedagógovia a veľmi dôležití psychológovia a ďalší pracovníci. Všetci musia byť financovaní z toho badžetu, ktorý na jeden deň je. „Čiže nie je to zárobková činnosť,“ upozornila.
„Vedeniu stacionára v septembri 2024 prišla výzva s tým, že k 31. 12. 2024 sa majú vypratať z nájmu,“ povedal Sarlós.
„Pýtali sme sa, keď ich chce starosta vyhodiť z nájmu, či im dokáže predĺžiť nájomnú zmluvu. Aby si dokázali vyriešiť vzťahy a nájsť si iný priestor,“ uviedol. „Nakoniec sme teda dospeli k tomu, že o pár mesiacov sa im to môže predlžiť, ale iba za komerčných podmienok,“ doplnil.
„Toto nie je pohostinstvo, kde zdvihnete maržu a idete,“ hovorí Karim Aziz. Upozornila, že ceny sú regulované štátom. „Psychiatrickí pacienti nie sú tí, ktorí by si zaplatili nejaký stacionár zo svojich peňazí,“ dodala.
Havarijný stav budovy
Vo výsledku však výzvu na vypratanie odôvodnila mestská časť havarijným stavom budovy a nie nízkym nájomným.
„Budova je naozaj v zlom stave. A bez urážky, že je v zlom stave pre veľmi nevýhodnú zmluvu a pre dlhodobú dotovanosť, ktorú mestská časť danej organizácii poskytovala,“ uviedol starosta Hrčka.
Sarlós uviedol, že nájomná zmluva, ktorú stacionár mal, ho nezaväzovala, aby sa o priestory staral. O priestory sa podľa jeho slov mala starať Petržalka.
„Je to budova, ktorú treba riešiť,“ povedala Karim Aziz. Pripomenula, že do budovy sa dlhodobo veľa neinvestovalo. „S tým, že keď sme dostali nájom roku 2012 a strechu sme opravili svojpomocne, vymaľovali, podlahy sme urobili. To, čo sme sa zaviazali, sme urobili,“ dodala.
„Ja v tomto mám čisté svedomie. A myslím si, že dlhodobo zariadenie malo podporu mestskej časti, pričom mimochodom mestská časť nemá za úlohu podporovať zdravotné zariadenia. To je úloha župy,“ tvrdil starosta.
„Náš starosta Hrčka má nejakú excelovskú tabuľku. Vidí, že tu je nejaký zvláštny nájom, ktorý je, dajme tomu, že v nižšej cene ako štandardné nájmy a začína to riešiť,“ hovorí Sarlós. Riešenie je väčšinou také, že ľudia dostávajú výpovede z nájmu. „Nie je to však, samozrejme, pravidlo,“ uviedol mestské poslanec.
Hrčka vymenoval, že 20 až 24 eur sú nájmy pre rôzne školy. „Štyridsať eur sú, myslím, nejaké kancelárie, 50 eur sklady, 100 eur pohostinstvá, neviem čo,“ uviedol. Vysvetlil, že normálne urobená tabuľka.
„Postupne, ak končia nájmy, tak všetkých nájomcov dávame do tohto, že proste aký druh prevádzky majú, podľa toho platia nájom,“ zakončil.
Sarlós povedal, že pred dvomi rokmi mal najväčší športový klub – futbalový klub FC Petržalka – podobný problém s nájmom svojho pozemku. „A stále podľa mňa majú, ale sa o tom teraz nehovorí. Čiže je tu veľa subjektov, ktoré majú takéto problémy,“ uviedol mestský poslanec.
„Mňa veľmi mrzí spôsob, akým sa pracovalo s novou funkciou pre zariadenie sociálnych služieb v Petržalke,“ uviedla mestská poslankyňa Elena Pätoprstá.
Pripomenula dlhodobú prax, že najstarší obyvatelia Petržalky, ktorí boli naozaj v najhoršom stupni odkázanosti, sa museli veľmi rýchlo zrazu presunúť do iných zariadení a realizovalo sa to podľa jej slov veľmi necitlivo.
„My ako poslanci máme veľkú moc blokovať iniciatívy, či už úradu alebo starostu,“ hovorí Sarlós. „Nemáme ale moc ho presvedčiť, aby niečo robil, on je štatutár. Čiže my schvaľujeme nájmy, ktoré starosta predkladá do zastupiteľstva,“ doplnil.
„A keď sa starosta rozhodne, že ich nepredĺži, alebo že ukončí nejaký nájomný vzťah, ak je to v súlade so zákonom, tak to môže urobiť a nemusí sa nás v princípe pýtať,“ uviedol Sarlós.
Problém má v Petržalke aj šport
Vedenie Petržalky si zobralo na mušku aj šport. Presnejšie športové kluby, ktoré v mestskej časti pôsobia desiatky rokov. Medzi nimi je tenisová škola vzdialená len pár minút od centra Bratislavy. Trénujú tu amatérski športovci, od detí po seniorov.
„Od roku 1996 už pôsobíme v tomto areáli, v týchto priestoroch, ktoré tu máme. Je to už pomaly 28 rokov,“ povedal predseda tenisového klubu PROset Štefan Ba. „Za tú dobu sme začínali len s dvoma kurtami. V roku 1999 sme pristavali ďalšie dva kurty. V roku 2000 sme postavili prvýkrát medzi prvými, čo sme mali nafukovaciu halu,“ opísal.
„Podieľal som sa na výchove strašne veľa profesionálnych hráčov, ktorí teda niečo naozaj znamenali,“ pridáva sa tenisový tréner Ján Hoher. Posledné roky podľa svojich slov trávi v tomto klube.
„Vravím, neskutočne si vážim prácu, ktorú ľudia v tomto klube vykonávajú, pretože pre voľnočasový priestor, ktorý by sa mohol viacej venovať tenisu ako takému, je to jeden z mála klubov, ktorý túto funkciu plní,“ povedal.
Štefan Ba uviedol, že v klube už dokázali predĺžiť tréningový proces zo šiestich mesiacov na celoročné trénovanie. Odvtedy sa rozvíja tenisová škola i súťaže v rámci Slovenského tenisového zväzu.
„Tak sa nám vytvorila taká veľká komunita, že dokázali sme už dokonca, aj potom my ako amatéri, respektíve nadšenci, dosahovať výsledky výkonom hráčov, ktorí kedysi boli vrcholovo trénovaní,“ povedal.
„Pravidelne sem chodím každý utorok, každý štvrtok. Tu je to v podstate ako keby taká rodinná atmosféra, čo je úplne super. Našiel som tu strašne veľa kamarátov, kamarátok,“ povedal herec a hráč tenisu Vladimír Kittner.
Mestská časť vs súkromníci
Ba uviedol, že problémy s mestskou časťou začali od roku 2022, keď klubu vypršala desaťročná nájomná zmluva. „Od toho obdobia, máme nájomnú zmluvu podpísanú iba buď na pol roka, alebo na jeden rok,“ uviedol.
„Je to boj, preto lebo ako my, ktorí celý rok využívame na prípravu hráčov do družstiev alebo na jednotlivcov, tak bohužiaľ nemáme na to podmienky, lebo jeden rok je strašne krátka doba,“ skonštatoval.
„Napísal som pánovi Hrčkovi alebo teda jeho kancelárii. A k dnešnému dňu nemám žiadne vyjadrenie,“ hovorí Kittler.
„Pokiaľ sa nerozhodnú, že odtiaľ neodídu, tak my sme povinní im to predlžovať?“ pýta Hrčka. To je podľa neho normálny naratív, ktorý si tu niektorí myslia. „Ja hovorím, že to tak nie je. Však vám normálne skončila zmluva a vlastník sa rozhodol, že to bude iným účelom využívať,“ povedal starosta.
„A tenisti na Vlasteneckom námestí úprimne ťahajú za kratší koniec, pretože starosta má nejakú predstavu o tom, že si chce riešiť rozvoj športu vlastnými kapacitami, takisto ako kosenie,“ hovorí Sarlós.
„Tým pádom z jeho pohľadu športový klub nepotrebuje a má nejakú predstavu, o ktorej nevieme, že aká konkrétne je, lebo zatiaľ stále nemáme žiadnu koncepciu rozvoja športu,“ povedal.
„Som zástanca toho, že tí, čo majú platné nájomne zmluvy, rešpektujeme a dodržiavame podmienky. A keď skončí nájom, tak všetok športový majetok, respektíve všetok nešportový majetok, si má prevádzkovať mestská časť sama – respektíve ňou zriadená organizácia,“ uviedol starosta Hrčka.
Pätoprstá myšlienku, že mestská časť Bratislava-Petržalka sa bude starať a organizovať všetky tenisové areály vo vlastnej réžii, označila za absurdnú. „Jednoducho, mestská časť na to nemá kapacity,“ povedala poslankyňa.
Starosta Hrčka vyjadril presvedčenie, že mestská časť to vie robiť lepšie a hlavne má úspory z rozsahu.
V Petržalke zabojujú
„To je biotop. Ak pán starosta vie, čo je biotop, to je niečo, čo už je rokmi urobené, vytvorené. To sa nedá presadiť na mestskú časť. To treba chrániť ako oko v hlave a podporovať to a pýtať sa vážení, ako vám môžeme pomôcť, aby ste mohli ďalej fungovať,“ hovorí Pätoprstá.
Sarlós pripomenul dohodu o predĺžení zmluvy aspoň do času, kým „uvidíme aspoň koncepciu rozvoja športu alebo kým uvidíme nejakú širšiu stratégiu rozvoja športu“.
„Pán starosta dal sľub starostovský a my poslanci tiež, že budeme dodržiavať zákony. A zákon o obecnom zriadení v paragrafe štyri jasne hovorí, že pán starosta okrem iných vecí musí vytvárať aj podmienky pre zdravotnú a sociálnu starostlivosť, povedala Pätoprstá.
„Akonáhle prechádzame na spoluprácu s rôznymi neziskovkami alebo športovými klubmi, už sa to ťažšie počíta, lebo to už nie je excelovská tabuľka,“ povedal Sarlós.
„Tu už je verejný záujem, ktorý nevieme vypočítať, že jedna plus jedna sa rovná dvom.“ povedal poslanec. „Preto musíme nájsť nejaký konsenzus a rozprávať sa s ľuďmi, rozprávať sa s každým, kto má čo povedať do témy,“ uzavrel.
Odhodlanie vyjadrila aj Karim Aziz z Centra mentálneho zdravia Matka. „Mňa nezastaví to, že dnes neprenajmeme tieto priestory. Nájdem spôsob na to, aby som nemusela pacientov odmietať, aby služby, ktoré sú 20 rokov testované, 20 rokov vyvíjane, mohli využiť, aby sa ich zdravotný stav zlepšil,“ povedala.
„Opätovne podáme žiadosť, pretože sa nechceme vzdať. Dúfame, že sa nás poslanci zastanú a budú hlasovať,“ hovorí partnerka Štefana Ba Miroslava Madajová. „Slzičky sa mi tlačia, lebo ono je to fakt celoživotné dielo,“ uviedol Štefan.
