Prieskumy pred nedeľňajšími (23. 2.) parlamentnými voľbami v Nemecku ďalej vedie konzervatívna únia CDU / CSU, na čele ktorej stojí Friedrich Merz. Podľa sondáže agentúry Forsa by získala 30 percent hlasov.
Prekvapivý nárast podpory zaznamenala strana Ľavica, ktorá sa ešte pred niekoľkými mesiacmi držala hlboko pod päťpercentnou hranicou. Teraz by získala sedem percent hlasov. Podľa prieskumu agentúry YouGov sa ale až pätina voličov ešte nerozhodla, komu dá svoj hlas.
Podľa agentúry Forsa by sa na druhom mieste po Merzových konzervatívcoch umiestnila strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú. Dostala by pätinu všetkých hlasov.
Na treťom a štvrtom mieste by skončili strany súčasnej menšinovej vlády: sociálni demokrati (SPD) kancelára Olafa Scholza s 16 a zelení s 13 percentami hlasov.
Prekvapením tohtoročných volieb zrejme bude výsledok strany Ľavica, ktorá má korene v komunistickej Zjednotenej robotníckej strane (SED), ktorá vládla ako štátostrana v Nemeckej demokratickej republike (NDR).
Predvlani sa od nej odštiepila skupina okolo Sahry Wagenknechtovej, ktorá potom vlani v januári založila stranu Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW). Podľa viacerých analytikov aj podľa výsledkov európskych a krajinských volieb v minulom roku sa zdalo, že sú dni Ľavice v parlamente spočítané.
Od začiatku tohto roka však začala Ľavica v prieskumoch rásť a vo výsledkoch agentúry Forsa má teraz dokonca sedem percent. BSW, ktorá sa ešte v októbri pohybovala okolo osem percent, by sa teraz do Spolkového snemu nedostala. Pred bránami parlamentu by zostali tiež slobodní demokrati (FDP), ktorí do vlaňajšieho novembra tri roky vládli s SPD a zelenými.
Až pätina voličov sa pritom podľa nového prieskumu agentúry YouGov rozhodne až tesne pred voľbami. V nasledujúcich dňoch to chce urobiť 13 percent voličov a pri volebnej urne sedem percent.
Úloha pri rozhodovaní
Pri rozhodovaní zohrávajú úlohu médiá ako televízia, rádio či noviny a spravodajské weby, dve pätiny opýtaných ale spoliehajú sa na rozhovory s príbuznými a známymi. U voličov krajných strán, Ľavice naľavo a AfD napravo, hrajú významnú úlohu pri rozhodovaní aj sociálne siete (43 a 40 percent). Napríklad u voličov CDU / CSU je to len 13 percent.
Ďalšia príležitosť rozhodnúť sa, komu dajú svoj hlas, budú mať nemeckí voliči v stredu (19. 2.) večer, keď sa uskutoční ďalšia zo série predvolebných debát. Tentoraz v nej vystúpi len súčasný sociálnodemokratický kancelár Scholz a jeho konzervatívny vyzývateľ Merz.
Prvý spoločný duel na verejnoprávnych staniciach ARD a ZDF podľa prieskumu vyhral Scholz. V nedeľňajšej debate štyroch kandidátov na kancelára na stanici RTL, kde Scholze a Merze doplnili ešte minister hospodárstva zo strany Zelených Robert Habeck a predsedníčka AfD Alice Weidelová, si podľa prieskumu najlepšie viedol Merz.
Stredajšiu debatu bude vysielať spravodajský kanál Welt TV a web bulvárneho denníka Bild. Podľa prieskumu agentúry Forsa je však vplyv diskusií na voličské preferencie malý. Po debate na RTL odpovedalo na otázku, či ich diskusia v rozhodovaní ovplyvnila, záporne 84 percent ľudí.
