Na hlavný obsah

Celosvetový dlh vlád a firiem vlani prekročil 100 biliónov amerických dolárov, uviedla OECD

Hospodársky rast sa zastavuje, geopolitické riziká sa zvyšujú.

Celosvetový dlh vlád a firiem vlani prekročil 100 biliónov amerických dolárov, uviedla OECD
Ilustračná snímka. Foto: pixabay.com

Celosvetový objem nesplatených vládnych a podnikových dlhopisov vlani prekročil 100 biliónov dolárov. Vlády a firmy si vlani na svetových trhoch požičali asi 25 biliónov USD, čo je téme trojnásobok sumy z roku 2007. Vo svojej štvrtkovej (20. 3.) správe to uviedla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Emisie štátnych dlhopisov v členských krajinách OECD vlani naďalej rástli, aj keď pomalšie ako v roku predchádzajúcom. Zvýšené pôžičky a vysoké náklady na úvery spôsobili, že sa vlani zvýšil pomer úrokových platieb k hrubému domácemu produktu (HDP).

Tieto dva faktory spolu so spomaľujúcim sa rastom nominálneho HDP spôsobili, že pomer obchodovateľného štátneho dlhu k HDP prvýkrát od roku 2020 vzrástol.

V tomto roku emisie štátnych dlhopisov v členských krajinách OECD zrejme stúpnu na rekordných 17 biliónov dolárov zo 16 biliónov vlani a zo 14 biliónov v roku 2023. Približne 85 percent emisií pripadá na vlády piatich krajín: Spojených štátov, Japonska, Francúzska, Talianska a Británie.

V krajinách OECD sa znížila držba štátnych dlhopisov centrálnymi bankami na 19 percent nesplateného dlhu z 29 percent v roku 2021. Banky predávali dlhopisy, ktoré nakupovali v čase pandémie covidu-19. Naopak, podiel domácností a zahraničných investorov na držbe dlhopisov vzrástol.

Rast spomaľuje, riziká sa zvyšujú

OECD tiež varovala pred vyššími výpožičnými nákladmi, ktoré zvyšujú riziká pri refinancovaní dlhu. Väčšina súčasného nesplateného dlhu je z doby nízkych úrokových sadzieb. To znamená, že dlh s nízkou úrokovou sadzbou je nahradený dlhom s vyššou sadzbou, a je teda drahší.

OECD upozornila, že dlhopisové trhy boli dôležité pri podpore obnovy po globálnej finančnej kríze v roku 2008 a po koronavírusovej pandémii, keď poskytovali kapitál vládam a spoločnostiam. V čase krízy a pandémie však bola hlavným dôvodom snaha podporiť oživenie.

Táto úloha sa podľa OECD musí teraz presunúť na financovanie investícií a rastu. To bude predstavovať náročnú úlohu, pretože miera zadlženia je vysoká. Čoraz nákladnejší hospodársky rast sa spomaľuje, zatiaľ čo geopolitické riziká sa zvyšujú.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika