Analytický odbor ministerstva financií tvrdí, že Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) za tú istú prácu posiela viac peňazí súkromným nemocniciam ako štátnym. V niektorých prípadoch boli platby vyššie o stovky eur.
Lekárske odborové združenie (LOZ) tvrdí, že práve v súkromných nemocniciach robia menej výkonov a riešia menej závažné diagnózy. Napriek tomu dostávajú vyššie platby.
Platbám pre nemocnice sa v Správach :24 venoval redaktor Erik Adamson:
Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) zverejnil analýzu platieb poisťovní nemocniciam. V nej tvrdí, že štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa platí za výkony viac súkromným zdravotným poskytovateľom ako verejným nemocniciam.
Poisťovňa v roku 2023 vyplatila za výkon v súkromnej nemocnici Agel 2700 eur. Za tú istú prácu dostala nemocnica vyššieho územného celku o 500 eur menej.
„V roku 2023 platila nemocniciam viac ako súkromné poisťovne. O koľko viac sa však mení podľa majiteľa nemocnice,“ uviedol ÚHP v analýze. „Súkromným sieťam nemocníc VŠZP platila o 11 percent, 32 percent, a viac za štandardizovanú hospitalizáciu ako súkromná zdravotná poisťovňa,“ spresnil.
Tvrdenia analytického útvaru ministerstva financií, už dávnejšie prezentoval Lekársky odborový zväz (LOZ).
„Teda z týchto prehľadov vyplýva, že nemocnice súkromných finančných skupín predseda LOZ Peter Visolajský. „Hovorí to aj o tom, že im klesá produktivita tých nemocníc. Napriek tomu sú dobre financované,“ dodal.
Problematike sa venuje aj ÚDZS
Problematike financovania nemocníc sa venuje aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Jeho predseda tvrdí, že nemocniciam pri financovaní pomôže transparentnosť.
„ Je tam vidieť určitá nerovnosť v jednotlivých kategóriách nemocníc,“ povedal predseda úradu Michal Palkovič. „My by sme uvítali, aby rozhodovali možno viacej transparentnejšie, ale najmä na základe výkonnosti. To je náš apel na všetky tri zdravotné poisťovne,“ vyhlásil.
„Pri uzatváraní nových zmlúv na rok 2025 bude poisťovňa prihliadať na analýzu úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s dôrazom na postupnú úpravu výrazných rozdielov,“ uviedla hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Danka Capáková.
Aj analytici ministerstva financií si myslia, že súčasný stav pretrváva vďaka nízkej transparentnosti financovania nemocníc.
„Zmluvy medzi nemocnicami a poisťovňami sú síce povinne zverejňované, ale aj pre odbornú verejnosť sú takmer nečitateľné,“ napísal ďalej ÚHP v analýze. „Napríklad aktuálne platná zmluva medzi nemocnicou v Považskej Bystrici a VŠZP je síce platná len od 30. 6. 2022, aj tak k nej už existuje až 29 dodatkov,“ upozornil.
Ministerstvo zdravotníctva vyzýva nemocnice, aby od poisťovní vymáhali také platby, ktoré pokryjú ich reálne náklady. Inak ostanú naďalej zadlžené.