Na hlavný obsah

Namiesto Stredomoria si vybrali Slovensko: Lastovičky skalné majú v Malej Fatre najsevernejšie hniezdo na svete

Prispieva k tomu teplejšie počasie posledných rokov.

Namiesto Stredomoria si vybrali Slovensko: Lastovičky skalné majú v Malej Fatre najsevernejšie hniezdo na svete
Na Slovensku hniezdi jeden jediný pár. Foto: STVR

Namiesto Stredomoria či Afriky si vybrali Slovensko. Lastovičky skalné majú v Malej Fatre najsevernejšie hniezdo na svete. Výrazne k tomu prispieva teplejšie počasie v posledných rokoch.

Lastovičky skalné sa na Slovensko opäť vrátili začiatkom apríla. Nenápadný malofatranský poklad je v súčasnosti najvzácnejším hniezdiacim druhom u nás.

„Na Slovensku hniezdi jeden jediný pár. Nie je iný vtáčí druh, ktorý v takomto malom množstve hniezdi. Ona je veľmi nenápadná, skôr ju prezradí hlas, že tá lastovička skalná niekde je,“ priblížil ornitológ Tomáš Flajs.

„Sú výnimočné v tom, že sa na Slovensku veľmi neočakávali, keďže je to druh, ktorý hniezdi prednostne v oblasti Stredozemného mora. Je rozšírený od oblasti Stredozemného mora až po Himaláje,“ vysvetlil ornitológ Štefan Matis.

Výnimočnému úkazu v Malej Fatre sa v Správach z regiónov venoval redaktor Dominik Veľas:

Najsevernejšie hniezdo na svete

Na Slovensko prileteli prvýkrát pred štyrmi rokmi. Podľa odborníkov ide o najsevernejšie hniezdo tohto druhu na svete.

„Hneď mi bolo jasné, že vidím niečo netypické. Odbočil som z chodníka a išiel som za nimi. Mal som šťastie, že ma zaviedli až k hniezdu, takže hneď v deň prvého pozorovania na Slovensku sme našli aj hniezdo,“ dodal Štefan Matis.

„Opäť sa tohto roku potvrdila na tom istom pôvodnom mieste, ako sa zistila v roku 2022 s tým, že doteraz úspešne trikrát vyviedli mláďatá. Prvý rok mali štyri, potom päť a vlani šesť mláďat,“ uviedol ornitológ Flajs.

Teplejšie počasie v posledných rokoch je hlavným dôvodom, prečo si niektoré druhy hľadajú nový domov na iných miestach. „Hlavne nižšie druhy bezstavovcov, ale, samozrejme, vzťahuje sa to aj na vtáctvo. Nachádzajú tu dobré podmienky aj druhy, ktoré boli zvyknuté na teplé prostredie,“ povedal Štefan Matis.

Zmena klímy naopak neprospieva našim pôvodným druhom. „Treba to čakať aj v negatívnom význame. Niektoré druhy klimaxových smrečín, hlucháň, hoľniak, ťažko povedať, čo s nimi bude. To sú naozaj veľmi citlivé druhy na zmenu. Alebo druhy mokradných biotopov – voda sa stráca z krajiny tým, že je sucho,“ dodal Flajs.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny