Hovorí sa, že pes je najlepším priateľom človeka. S týmto tvrdením sa dá súhlasiť. Ale s dodatkom, že nie vždy a všade. Príklad, kedy to neplatí, je zo Smižian. Svorku túlavých psov, tam ľudia za svojich priateľov nepovažujú. Prečo? Keď sa z potulných psov stane loviaca svorka, z problému sa stane problém na druhú.
Veterinárna lekárka Kristína Kovaľová zo Smižian na Spiši sa rozhodla chovať vzácne druhy kôz a oviec. Od obce si prenajala pozemok a vo voľnom čase na ňom začala farmárčiť. Jej plniaci sa sen však tento rok narazil na nečakanú prekážku, opakované útoky svorky agresívnych psov.
Z túlavých psov sa stala svorka
„V prvom útoku zahynula jedna koza plemenná hnedej krátkosrstej kozy, zahynula tam plemenná jahnička walliserskej čiernonosnej ovce a zahynula jedna bahnica vysoko gravidná takej kríženky,“ priblížila veterinárka Kovaľová. Spresnila, že zranených bolo 12-14 kusov zvierat.
„Zranené okrem dvoch prežili. Psi tu boli pravdepodobne dlhšie, ale počuli sme, až keď chytili kozu. No keď sme došli na farmu, už našli mŕtve zvieratá aj kopec zranených zvierat,“ vysvetlila.
„Sú to extrémne vzácne, ohrozené a malopočetné plemená,“ upozornila. Dodala, že zo 76 kusov národného ohrozeného plemena je 33 kusov na prenajatom pozemku. „Ak sa tu vrátia psy, tak v podstate zanikne genetická rezerva plemena,“ vyhlásila Kovaľová.
„Pes v podstate vznikol z vlka, takže je to šelma,“ uviedol riaditeľ Správy Národného parku Slovenský raj Tomáš Dražil. „Keď ujde starostlivosti človeka, tak sa to stáva. Nie je to úplne bežná vec, ale v podstate stáva sa to,“ skonštatoval. „Potom naozaj fungujú ako svorka, čiže ako v prírode fungujú vlci,“ dodal.
Z túlavých psov sa stala loviaca svorka. Plot ani elektrický ohradník pre nich nie sú vážnou prekážkou. Dokonca ani presila strážnych psov.
”Vbehli tu dva psi medzi 20 mojich psov,“ uviedla Kovaľová. Spresnila, že má ovčiarske, aj strážne psy, čuvače, austrálskych ovčiakov, nemeckých ovčiakov i hajčiarikov. „Tie psi absolútne neriešia nič,“ skonštatovala. „Pri mojich psoch bola walliserská druhá jahnička. Tak psi vošli dnu, preskočili plot, tu ju zakusli,“ opísala zranenia ovce.
„Tuto na krku má, tu má chrbát. Všade, kde je to modré, tak všade sú,“ spresnila a ukázala aj ďalšie záhryzy. „A napriek tomu, že je to týždeň po útoku, neviem či ovca prežije,“ povedala veterinárka a dodala, že táto ovca je vysoko gravidná. „Hej, takto vstane, chvíľu pochodí, ale potom, potom proste spadne,“ zakončila.
Svorke túlavých psov na Spiši sa v relácii Občan za dverami venovala redaktorka Marie Balážová Melníková:
Psy sa odchytiť nepodarilo
Pani Kristína v tejto situácii začala hľadať pomoc. Obrátila sa na samosprávu aj štátnu správu. V Smižanoch aj v susednej Spišskej Novej Vsi. Na území týchto samospráv sa svorka najčastejšie pohybuje. Problém túlavých psov rieši Zákon o veterinárnej správe.
„V tomto zákone majú obce zakotvenú povinnosť, že musia túlavé psi odchytávať,“ uviedla nezávislá advokátka Pavla Hricová.
„Bolo relatívne rýchlo kontaktované aj mesto, obec, poľovníci, okresný úrad aj RVPS-ka (Regionálna veterinárna a potravinová správa),“ vymenovala Kovaľová. Z okresného úradu to hodili na mesto. Mesto tam podniklo nejaké asi tri pokusy o odchyt, kde sa to nepodarilo chytiť,“ uviedla.
„Je veľmi ťažké identifikovať, kde sa psy pohybujú. Či sú odtiaľ, alebo odtiaľ,“ vysvetlil primátor Spišskej Novej Vsi Pavol Bečarik.
Starostka obce Smižany Miroslava Szitová v stanovisku uviedla, že miestnemu poľovníckemu združeniu zaslali žiadosť o spoluprácu pri riešení situácii s túlavými psami. Cestou odchytovej služby podľa starostky zabezpečili pascu na odchyt túlavých psov.
„Zorganizovali sme stretnutie obce Smižany, Obecnej polície Smižany, Mesta Spišská Nová Ves, Mestskej polície Spišská Nová Ves, Poľovníckeho združenia Spišská Nová Ves II., Poľovníckeho združenia Smižany, Lesy Mesta SNV, Obvodnej poľovníckej komory SNV, Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy SNV, Obvodného oddelenia Policajného zboru SNV so závermi, že Mesto Spišská Nová Ves uskutoční odchyt túlavých zvierat v súčinnosti s obcou Smižany,“ uviedla.
„Vedomosť o tom máme. Týchto psov dokonca máme aj zmonitorovaných,“ dodal náčelník Mestskej polície v Spišskej Novej Vsi Ľubomír Chroust. Pripomenul, že sa dokonca uskutočnilo aj pracovné stretnutie s predsedom Obvodnej poľovníckej komory. „Boli dohodnuté nejaké ďalšie postupy v rámci kompetencií jednotlivých subjektov,“ pokračoval.
Polícia a poľovníci tiež nepomohli
„Naozaj je to veľký problém. Kto nás zbaví toho problému a svorku nejakým spôsobom odstráni a zlikviduje to, to je horúci zemiak,“ zhodnotil Dražil.
„Oni si to prehadzujú. Ten to prehodí tomu, ten tomu, ten tomu. Ten, nie je možné, tam, nie je možné, a ja tu 40 dní lietam okolo plotov,“ vyhlásila Kovaľová.
Reakcie oslovených orgánov boli rôzne. Farmárka zo Smižian z nich nadobudla pocit občana za dverami. Medzi prvými odpovedal policajný zbor.
„Prišla odpoveď, že skutok sa nestal. Nenaplnila sa podstata trestného činu,“ uviedla veterinárka Kovaľová. Pripomenula, že poľovnícku komoru mesto oslovilo už skôr, zostalo to však bez odpovede. „Čo sa týka RVPS-ky, prišli mi na kontrolu chovateľského zariadenia a povedali mi, že psov oni neriešia,“ dodala.
„Títo tam v podstate nemôžu zasiahnuť, lebo to nie je poľovná plocha,“ povedal Dražil. My ale nevieme zasiahnuť na nepoľovnej ploche, ktorou je intravilán tej obce Smižany,“ dodal.
„Podľa vyjadrenia pozemkového a lesného odboru OÚ Spišská Nová Ves im tento prípad nie je známy, ani neboli oslovení v tejto súvislosti,“ uviedol v hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann.
Vysvetlil, že člen poľovníckej stráže je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený usmrtiť v poľovnom revíri voľne sa pohybujúceho psa vo vzdialenosti väčšej ako 200 metrov od najbližšej pozemnej stavby. „To sa nevzťahuje na poľovníckeho psa a na psa, ktorý má nasadený obojok alebo prsný postroj, pričom tieto musia byť vo výraznej odlišnej farbe od farby srsti psa,“ upozornil.
Objavili sa aj názory, že pani Kristína, nemá svoju farmu dostatočne chránenú a čiastočne si za problémy môže aj sama.
Spolieha sa na svojich psov
„Mám pustených svojich psov, ktorí mi aspoň hlásia príchod tých psov. Dokonca aj nad rámec zákona, pretože som vedela, v akej lokalite sa to nachádza. Bohužiaľ, iný pozemok sa mi nepodarilo zohnať,“ povedala Kovaľová.
Vysvetlila, že pozemok sa nachádza na kraji Slovenského raja, kde je možné vidieť vlkov aj medveďov. „Zákon nám ukladá proste nejakú výšku oplotenia,“ pokračovala. „Tento plot je výrazne vyšší, je nad ním ostnatý drôt, za tým plotom je elektrický ohradník, ktorý ide nonstop,“ opísala.
„Ale pokiaľ máte svorku loviacich psov, nemáte šancu. Ani strážne pastierske psi nikdy neboli vyšľachtené na to, aby zabíjali psa. Oni prídu, spravia katastrofu a odídu,“ zhodnotila.
„Oni naozaj trošku imitujú toho svojho predka, vlka, čiže sú organizovaní. Ak sa o ne nikto nestará, nikto ich nekŕmi, tak si musia uloviť potravu sami. Takže preberajú skôr zvyky divých zvierat,“ spresnil Dražil.
Keďže na farme chová pani Kristrína vzácne plemená oviec a kôz, aj spôsobené škody sú vyššie. O to dôležitejšia je otázka odškodnenia.
„Ak sa preukáže, že je to vlk, tak štát hradí škody chráneného živočícha. Ale toto nie je ten prípad,“ upozornil Dražil.
„Farmárka má, samozrejme, nárok na náhradu škody. Tento nárok si môže uplatňovať od obce a to v tom prípade, ak si obec neplní svoju povinnosť odchytávať tieto túlavé zvieratá,“ potvrdila Hricová.
Spresnila, že táto žiadosť o náhradu škody sa podáva priamo na obec. „Farmárka musí preukázať skutočnosť, že škoda a útok túlavými psami vznikol práve z dôvodu, že obec si neplní dostatočne svoje povinnosti,“ zdôraznila advokátka.
„Pokiaľ by obec dobrovoľne neplnila uplatnený nárok na náhradu škody, tak sa môže obrátiť na súd a tam sa domáhať svojho nároku,“ dodala.
Na ochranné siete sa vyzbierali ľudia
„Keď si raz niekto kúpi psa, tak je za neho nejako zodpovedný,“ vyhlásila Kovaľová. „Kúpite si auto, tak ste za neho zodpovedný. Spravíte priestupok, tak dostanete pokutu. Či ste biely, čierny, fialový. A keď si kúpite psa, tak nedostanete nič?“ vymenovala.
„Vytvorilo sa mnoho zákonov, ktoré aj fungujú, aj by mohli fungovať, aj majú dobrú myšlienku. Napriek tomu nie je vymožiteľnosť toho práva,“ zhodnotila.
Pomoc napokon prišla, ale z miesta málo očakávaného. Od ľudí na sociálnych sieťach. Z ich zbierky si mohla pani Kristína, kúpiť kari siete.
„Vymyslela som to tak, že sa v podstate zakopú kari siete k oploteniu, ktoré je, a vznikne dvojité oplotenie,“ vysvetlila farmárka Kovaľová. Na tieto siete sa jej podľa jej slov vyzbierali ľudia, ktorým sa poďakovala.
„Následne ešte elektrický ohradník. Keby ten pes začal pohrabávať, tak tie ostne z tej kari siete ho zrania,“ doplnila. „Na kari siete, ktoré sú tu, sa mi vyzbierali ľudia. Ozaj im ďakujem veľmi pekne,“ uviedla.
Zvieratá na farme pani Kristíny sú, vďaka pomoci darcov, viac chránené. Psi ale zostávajú na slobode a s nimi aj hrozba ich správania ako svorky na love. Do kontaktu s ňou sa môžu dostať aj ľudia na prechádzke v prírode či so psom.
