Krajiny, ktoré chcú, aby zabíjanie na Ukrajine skončilo, by mali vyvinúť maximálny tlak na Rusko. Povedala to šéfka diplomatickej služby EÚ Kaja Kallasová pred začiatkom pondelkového (14. 4.) rokovania ministrov zahraničia EÚ, ktorá sa koná v Luxemburgu.
Situácia na Ukrajine bude prvou témou, o ktorej v pondelok majú ministri diskutovať. Nedeľňajší raketový útok na ukrajinské mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny si vyžiadal najmenej 34 obetí a 117 zranených.
„Musíme vyvinúť maximálny tlak na Rusko, aby túto vojnu ukončilo,“ povedala Kallasová novinárom. Pripomenula, že už uplynul mesiac od chvíle, keď Ukrajinci pristúpili na prímerie navrhované Spojenými štátmi, Rusko ale nie. „Vidíme, že Rusko chce pokračovať vo vojne,“ dodala Kallasová.
Štáty EÚ toho podľa nej pre Ukrajinu musia robiť viac. Očakáva sa, že práve o ďalšom zvýšení vojenskej podpory Ukrajiny zo strany Európskej únie budú v pondelok ministri diskutovať.
Kallasová nedávno prišla s návrhom novej pomoci v hodnote 20 až 40 miliárd eur. Zatiaľ pre plán podľa médií nezískala podporu všetkých únijných štátov. Následne Kallasová oznámila zámer poskytnúť Ukrajine v tomto roku päť miliárd eur na dva milióny kusov delostreleckej munície. Uviedla, že už sú zozbierané dve tretiny potrebných financií.
Litovský minister navrhol dátum prijatia Ukrajiny do EÚ
Litovský minister zahraničia Kestutis Budrys označil nedeľné útoky v meste Sumy za barbarské a drastické. „Balistické strely boli vybavené kazetovou muníciou a boli použité proti civilnej populácii. Ide o vojnový zločin, „uviedol.
Európska únia by podľa neho práve aj v tejto súvislosti mala napredovať v prijatí sedemnásteho balíka sankcií proti Rusku. Mal by pritom obsahovať všetko, čo sa nedostalo do balíka predchádzajúceho.
„Sankcie na dovoz ruského LNG, sankcie na Rosatom, ďalšie sankcie na tieňovú ruskú flotilu,“ vymenoval litovský minister.
Taktiež je potrebné podľa neho debatovať o dátume, kedy sa Ukrajina stane členským štátom EÚ. „Myslím si, že 1. januára 2030 by to bolo uskutočniteľné,“ uviedol Budrys. S tým súvisí aj otváranie častí prístupových rozhovorov.
„Už je to skoro pol roka, čo je Ukrajina kandidátskym štátom, a ešte sme neotvorili žiadne klastre,“ spomenul litovský minister s tým, že nejde o problém Kyjeva alebo únijných inštitúcií.
„Je to problém jedného z nás,“ dodal bez ďalších podrobností. Na otvorení rokovaní intenzívne pracuje najmä poľské predsedníctvo v Rade EÚ, podľa zdrojov ČTK však Maďarsko celý proces stále blokuje.
Svetový ministri útoky odsudzujú
Poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski podľa svojich slov dúfa, že americký prezident Donald Trump a jeho administratíva uvidia, že sa ruský prezident Vladimir Putin „vysmieva ich dobrej vôli“.
„Ukrajina pred vyše mesiacom bezpodmienečne súhlasila s prímerím. Odporné útoky na Kryvyj Rih a Sumy sú výsmechom Ruska,“ povedal Sikorski. „Dúfam, že budú prijaté správne rozhodnutia,“ dodal.
Podľa francúzskeho ministra zahraničia Jeana-Noëla Barrota je nedeľňajší útok ďalším „dôkazom, že Putin pohŕda civilným obyvateľstvom a vojnovým právom“.
Spomenul tiež potrebu ďalšieho tlaku na Rusko, ktorý by krajinu prinútil sadnúť si k rokovaciemu stolu. „Vyzývam Európsku úniu, aby uvalila čo najprísnejšie sankcie voči Rusku a zabránila mu v rozdúchavaní vojnového úsilia,“ dodal Barrot.
Podľa nemeckej ministerky zahraničia Annaleny Baerbockovej útok na Sumy jasne ukázal, že ruský prezident chce pokračovať v ničení Ukrajiny. „Kto chce mier, musí chrániť Ukrajinu a podporovať ju,“ dodala Baerbocková.
