Maďarský parlament v pondelok (14. 4.) schválil zmeny v ústave, ktoré podľa kritikov obmedzujú práva a slobody LGBT+ ľudí. Za hlasovalo 140, proti 21 poslancov, uviedol server Index.hu.
Prijatá novela základného zákona posilňuje zákaz organizovania pochodov hrdosti a tiež sa zameriava na osoby s dvojitým štátnym občianstvom, považované za „zradcov národa“. Tým teraz hrozí strata štátnej príslušnosti a vyhostenie, napísala agentúra AFP.
Možným terčom tohto ustanovenia je podľa nej finančník a filantrop George Soros. AFP hlasovanie označila za súčasť novej „neliberálnej“ ofenzívy premiéra Viktora Orbána. Dodala, že tri desiatky právnikov pokladajú ustanovenia novely za „bezprecedentné v medzinárodnom práve“. Môžu sa podľa nich považovať za „neľudské zaobchádzanie“.
Právnici a kritici pokladajú novelu za ďalší krok k autoritárskemu režimu, píše agentúra AP. Novela podľa nej umožňuje zbaviť maďarského občianstva osoby, ktoré majú dvojité občianstvo v krajine mimo Európskeho hospodárskeho priestoru a ktoré predstavujú hrozbu pre verejný poriadok, verejnú či národnú bezpečnosť.
Novela je v poradí už 15. dodatkom k maďarskej ústave od roku 2011.
Ochrana detí, dve pohlavia, núdzový stav
Podľa ústavnej novely je právo detí na morálny, telesný a duchovný rozvoj nadradené akémukoľvek inému základnému právu, vrátane práva na zhromažďovanie, s výnimkou práva na život.
Novela tiež uvádza, že existujú iba dve pohlavia, muž a žena. Medzi základné práva zaraďuje právo platiť v hotovosti. Novela tiež ustanovuje, že za núdzového stavu sa vláda môže odchýliť od zákonných ustanovení na základe súhlasu dvojtretinovej väčšiny parlamentu.
Predseda poslaneckého klubu konzervatívnej strany Jobbik, ktorý v marci hlasoval spolu s premiérovou stranou Fidesz za zákon zakazujúci pochody hrdosti, uviedol, že poslanci strany sa hlasovania o novele zdržia.
Vysvetlil to tým, že predloha je „nezvládnutá“ a nedá sa podporiť. Pretože nakoniec budú zákonodarcovia rozhodovať jedným stlačením tlačidla o absolútne nesúvisiacich otázkach. Jobbik podľa neho nemôže podporiť odňatie maďarského občianstva či zmeny pravidiel núdzového stavu.
Hlasovanie sa uskutočnilo za prítomnosti premiéra Orbána a ďalších členov vlády napriek pokusu demonštrantov zablokovať vstup do parlamentu. Proti demonštrantom zasiahla polícia, ktorá bola prítomná vo veľkom počte.
Opoziční zákonodarcovia vo vnútri parlamentu na protest rozvinuli transparent, zatiaľ čo demonštranti pred budovou skandovali „Nenecháme sa premeniť na Putinovo Rusko.“
Roky trvajúci boj proti LGBT+
Legislatívne „besnenie“ má Orbánovi umožniť prevziať opäť kontrolu nad programom dňa a „zatieniť debatu o zlyhávaní verejných služieb či ekonomických ťažkostiach“, povedal AFP expert Szabolcs Pék. Podľa neho sa Orbán snaží zmobilizovať svojich voličov a osloviť krajnú pravicu pred parlamentnými voľbami v budúcom roku. Súčasne tiež nastražil „pascu“ na svojho vyzývateľa Pétera Magyara, ktorého mlčanie k právam LGBT+ by mohlo odradiť niektorých voličov.
Maďarská vláda v posledných rokoch viedla kampaň proti komunite LGBT+. Tvrdí, že jej politika „ochrany detí“, ktorá zakazuje sprístupniť maloletým akýkoľvek materiál spomínajúci homosexualitu, má ochrániť deti pred „rodovým šialenstvom“. Kritici však tvrdia, že vládne opatrenia málo chránia deti a skôr slúžia na odvrátenie pozornosti od vážnejších problémov krajiny.
Novela poskytuje ústavný základ pre popretie rodovej identity transrodových ľudí. Rovnako ako pre ignorovanie existencie intersexuálnych jedincov, ktorí sa narodili so sexuálnymi charakteristikami, nezodpovedajúcim binárnym poňatím muža a ženy, napísala AP.
Vládny hovorca Zoltán Kovács vo vyhlásení napísal, že zmena nie je „útokom na individuálne sebavyjadrenie, ale objasnením, že právne normy sú založené na biologickej realite“.
Právnik Dániel Döbrentey usúdil, že ide o jasný signál pre transrodových a intersexuálnych ľudí. „Rozhodne ide o ponižovanie ľudí a ich vylúčenie nielen z národnej komunity, ale dokonca aj zo spoločenstva ľudských bytostí,“ povedal AP.
Kým Maďarsko od roku 2015 používa nástroje na rozpoznanie tvárí pre policajné vyšetrovanie trestných činov a hľadanie nezvestných, zákon zakazujúci pochody hrdosti umožňuje použiť túto technológiu oveľa širšie a problematickejšie. Hromadné sledovanie, budiace obavy z postihu, by mohlo ovplyvniť slobodu zhromažďovania tým, že by ľudí odrádzalo od protestov, upozornil ďalší právnik Ádám Remport.